Komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty upozornil, že „politika externalizácie môže viesť k tomu, že ľudia budú vystavení mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu, kolektívnemu vyhosteniu a svojvoľnému zadržiavaniu, alebo môžu byť ohrozené ich životy.“ O’Flaherty upozornil aj na riziko, že takýmito postupmi sa bude brániť účinnému prístupu k azylu.
AFP doplnila, že nová správa RE – celoeurópskeho orgánu pre ľudské práva – identifikuje tri oblasti, v ktorých sú riziká obzvlášť akútne. Ide o externé spracovanie žiadostí o azyl; externé postupy návratu; zadávanie hraničnej kontroly iným krajinám, pričom v niektorých z nich sú zaznamenané závažné prípady porušovania ľudských práv.
Súdny dvor EÚ v auguste rozhodol v prospech talianskych sudcov, ktorí nariadili repatriáciu žiadateľov o azyl, ktorých vláda Giorgie Meloniovej vyhostila do Albánska, späť do Talianska.
Tento verdikt nadviazal na predchádzajúce rozhodnutia európskych súdnych inštancií, ktoré zasahovali do podobných prípadov. V roku 2022 Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je súčasťou RE, zablokoval presun žiadateľov o azyl zo Spojeného kráľovstva do Rwandy.
Otázka presunu žiadateľov o azyl do tretích krajín sa naplno prejavila aj v britskej politike. Británia, ktorá medzičasom vystúpila z EÚ, nedávno uzatvorila s Francúzskom dohodu umožňujúcu vrátiť žiadateľov o azyl zo Spojeného kráľovstva do Francúzska.
Trend delegovania zodpovednosti za migrantov na partnerské krajiny sa však neobmedzuje iba na Európu. S prijatím migrantov hromadne vyhostených zo Spojených štátov administratívou prezidenta Donalda Trumpa súhlasili štyri africké krajiny – eSwatini, Rwanda, Južný Sudán a Uganda. Prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá prijala migrantov deportovaných zo Spojených štátov, je Salvádor.
Tieto prípady naznačujú, že prax presúvania žiadateľov o azyl do tretích krajín sa stáva globálnym trendom, ktorý vyvoláva vážne právne aj ľudskoprávne otázky.
Zdroj feed teraz.sk
