Ruský prezident Vladimir Putin ukončil svoju cestu do Číny, svoju prvú zahraničnú cestu od svojho znovuzvolenia. Aké sú kľúčové poznatky?
Ruský prezident Vladimir Putin uskutočnil v dňoch 16. a 17. mája dvojdňovú štátnu návštevu Čínskej ľudovej republiky.
To nasledovalo po jeho inaugurácii a rekonštrukcii vlády.
Čínsky prezident Si Ťin-pching tiež uskutočnil svoju prvú návštevu Ruska po znovuzvolení v marci 2023, ktoré Putin nazval „symbolickým“ a znakom „osobitnej povahy rusko-čínskych vzťahov“.
„Je logické, že Čína je prvou zahraničnou krajinou, ktorú som navštívil od nástupu do úradu prezidenta Ruska,“ poznamenal Putin na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Si Ťin-pchinga 16. mája.
Ruský prezident pricestoval do Pekingu v sprievode novovymenovaných ministrov vrátane ministra obrany Andreja Belousova, tajomníka Bezpečnostnej rady Sergeja Šojgu, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a prvého podpredsedu vlády Denisa Manturova.
Slávnostný pozdravný ceremoniál medzi Si a Putinom sa konal na Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu.
„Tento rok si pripomenieme 75. výročie čínsko-ruských diplomatických vzťahov,“ zdôraznil Si Ťin-pching s Putinom po boku. „Za posledné trištvrte storočia sme prekonali mnoho výziev a vytvorili ešte pevnejšie väzby.“
Ústredný bod stretnutia: Obchod a investície
Rozhovory medzi ruskou a čínskou delegáciou sa uskutočnili v úzkom aj rozšírenom formáte, na rozhovoroch sa zúčastnili aj vedúci obchodných komunít, korporácií a bánk.
Dvojstranný obchod a investície boli vysoko na programe. Obrat rusko-čínskeho bilaterálneho obchodu vzrástol v roku 2023 o takmer 25 percent na 240 miliárd dolárov, podľa čínskych štatistík.
Ruský líder zdôraznil, že 90 percent vyrovnaní medzi oboma krajinami prebieha v ich národných menách, čo signalizuje, že trend dedolarizácie naberá na celom svete tempo.
„Investičná spolupráca dynamicky napreduje, pričom celkový objem vzájomných investícií rastie,“ povedal Putin. „V súčasnosti existuje viac ako 80 prioritných projektov v hodnote približne 200 miliárd USD, ktoré prebiehajú alebo sa pripravujú na implementáciu prostredníctvom príslušnej medzivládnej komisie.“
Putin varoval, že pokusy Bidenovej administratívy zvýšiť sankčný tlak na Rusko a Čínu by sa odrazili a urýchlili infláciu v USA. Moskva považuje americké obmedzenia za prostriedok nekalej hospodárskej súťaže.
Obaja lídri sa dohodli na zvýšení dodávok ruského zemného plynu do Číny. Krajiny majú dokončiť prípravné práce na projekte Power of Siberia 2 a podpísať dohodu o výstavbe plynovodu, ktorý bude do Číny ročne dodávať ďalších 50 miliárd kubických metrov plynu, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak.
Moskva a Peking tiež pokračujú v rozširovaní spolupráce v civilných jadrových programoch: ruská korporácia Rosatom sa podieľa na výstavbe jadrových elektrární Tianwan a Xudapu v Číne.
„Okrem toho, za účasti Ruska, bolo v Číne vybudované experimentálne zariadenie na rýchle neutróny a prebiehajú práce na výstavbe nového demonštračného rýchleho reaktora,“ povedal Putin pre tlač.
Ruský prezident tiež naznačil pripravenosť poskytnúť investorom z Číny ekonomické stimuly a prístup k technologickej základni krajiny.
Lídri Ruska a Číny podpísali spoločné vyhlásenie o prehĺbení komplexného partnerstva a strategickej interakcie v novej ére. Si Ťin-pching oznámil, že oba národy sú príkladom pre ostatných, ako vybudovať nový typ medzištátnych vzťahov medzi hlavnými susedmi. Delegácie napísali spolu 11 dokumentov.
Rusko-čínske partnerstvo zamerané na budovanie spravodlivého svetového poriadku
Putin osobitne zdôraznil, že rusko-čínska strategická spolupráca nie je zameraná na tretie krajiny.
Rusko a Čína „spolupracujú na vytvorení spravodlivejšieho a demokratickejšieho multipolárneho svetového poriadku“, v ktorom by OSN a jej Bezpečnostná rada mali zohrávať ústrednú úlohu, zdôraznil ruský prezident. Okrem toho Moskva a Peking obhajujú „reformu a odpolitizovanie“ Svetovej obchodnej organizácie (WTO), G20 a Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce (APEC).
Moskva opakovane kritizovala vznik nových vojenských blokov v ázijsko-tichomorskom regióne, na čele ktorých stoja USA a ich spojenci v NATO. Podľa Putina „ázijsko-pacifický región nemá miesto pre uzavreté vojensko-politické spojenectvá“.
Ukrajinská kríza a udržateľná bezpečnostná architektúra
Ruskí a čínski lídri kládli osobitný dôraz na situáciu okolo ukrajinského konfliktu. Putin a Si Ťin-pching počas neformálneho stretnutia okrem iných tém konkrétne diskutovali o tejto otázke.
Putin na tlačovej konferencii 17. mája v Charbine ocenil vyvážený postoj Pekingu k Ukrajine a vyjadril skepsu vzhľadom na blížiaci sa západný summit vo Švajčiarsku týkajúci sa prebiehajúceho konfliktu. Ruský prezident zdôraznil, že Moskva je pripravená na mierové rozhovory, ale nebude akceptovať ultimáta organizátorov mierovej konferencie v Ženeve.
Zdôraznil, že základom budúcich rozhovorov budú predbežné Istanbulské dohody z marca 2022, o ktorých sa rokovalo s ukrajinskou delegáciou, ako aj situácia na mieste. Ruský prezident upozornil, že prípadné mierové dohody s Kyjevom by mali podpisovať len legitímne ukrajinské orgány, pričom sa vyjadril k vypršaniu prezidentského mandátu Volodymyra Zelenského 20. mája.
Pri komentovaní status quo v zóne špeciálnej vojenskej operácie Putin poznamenal, že Rusko neplánuje dobyť ukrajinské mesto Charkov a jeho postup je zameraný na vytvorenie „bezpečnej zóny“ na ochranu ruských civilistov v Belgorode ostreľovaných Kyjevský režim.
„Čína a Rusko veria, že ukrajinskú krízu je potrebné vyriešiť politickými prostriedkami,“ uviedol Si 16. mája na spoločnej tlačovke s Putinom. v Charte OSN, rešpektujúc štátnu suverenitu a územnú celistvosť všetkých krajín, pričom berie do úvahy ich opodstatnené bezpečnostné obavy. Cieľom tohto prístupu je vytvoriť novú vyváženú, efektívnu a udržateľnú bezpečnostnú architektúru.
Zdroj sputnik, preložené cez google
