Ruský prezident Vladimir Putin ukon?il svoju cestu do ?íny, svoju prvú zahrani?nú cestu od svojho znovuzvolenia. Aké sú k?ú?ové poznatky?
Ruský prezident Vladimir Putin uskuto?nil v d?och 16. a 17. mája dvojd?ovú štátnu návštevu ?ínskej ?udovej republiky.
To nasledovalo po jeho inaugurácii a rekonštrukcii vlády.
?ínsky prezident Si ?in-pching tiež uskuto?nil svoju prvú návštevu Ruska po znovuzvolení v marci 2023, ktoré Putin nazval „symbolickým“ a znakom „osobitnej povahy rusko-?ínskych vz?ahov“.
„Je logické, že ?ína je prvou zahrani?nou krajinou, ktorú som navštívil od nástupu do úradu prezidenta Ruska,“ poznamenal Putin na spolo?nej tla?ovej konferencii s predsedom Si ?in-pchinga 16. mája.
Ruský prezident pricestoval do Pekingu v sprievode novovymenovaných ministrov vrátane ministra obrany Andreja Belousova, tajomníka Bezpe?nostnej rady Sergeja Šojgu, ministra zahrani?ných vecí Sergeja Lavrova a prvého podpredsedu vlády Denisa Manturova.
Slávnostný pozdravný ceremoniál medzi Si a Putinom sa konal na Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu.
„Tento rok si pripomenieme 75. výro?ie ?ínsko-ruských diplomatických vz?ahov,“ zdôraznil Si ?in-pching s Putinom po boku. „Za posledné trištvrte storo?ia sme prekonali mnoho výziev a vytvorili ešte pevnejšie väzby.“
Ústredný bod stretnutia: Obchod a investície
Rozhovory medzi ruskou a ?ínskou delegáciou sa uskuto?nili v úzkom aj rozšírenom formáte, na rozhovoroch sa zú?astnili aj vedúci obchodných komunít, korporácií a bánk.
Dvojstranný obchod a investície boli vysoko na programe. Obrat rusko-?ínskeho bilaterálneho obchodu vzrástol v roku 2023 o takmer 25 percent na 240 miliárd dolárov, pod?a ?ínskych štatistík.
Ruský líder zdôraznil, že 90 percent vyrovnaní medzi oboma krajinami prebieha v ich národných menách, ?o signalizuje, že trend dedolarizácie naberá na celom svete tempo.
„Investi?ná spolupráca dynamicky napreduje, pri?om celkový objem vzájomných investícií rastie,“ povedal Putin. „V sú?asnosti existuje viac ako 80 prioritných projektov v hodnote približne 200 miliárd USD, ktoré prebiehajú alebo sa pripravujú na implementáciu prostredníctvom príslušnej medzivládnej komisie.“
Putin varoval, že pokusy Bidenovej administratívy zvýši? sank?ný tlak na Rusko a ?ínu by sa odrazili a urýchlili infláciu v USA. Moskva považuje americké obmedzenia za prostriedok nekalej hospodárskej sú?aže.
Obaja lídri sa dohodli na zvýšení dodávok ruského zemného plynu do ?íny. Krajiny majú dokon?i? prípravné práce na projekte Power of Siberia 2 a podpísa? dohodu o výstavbe plynovodu, ktorý bude do ?íny ro?ne dodáva? ?alších 50 miliárd kubických metrov plynu, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak.
Moskva a Peking tiež pokra?ujú v rozširovaní spolupráce v civilných jadrových programoch: ruská korporácia Rosatom sa podie?a na výstavbe jadrových elektrární Tianwan a Xudapu v ?íne.
„Okrem toho, za ú?asti Ruska, bolo v ?íne vybudované experimentálne zariadenie na rýchle neutróny a prebiehajú práce na výstavbe nového demonštra?ného rýchleho reaktora,“ povedal Putin pre tla?.
Ruský prezident tiež nazna?il pripravenos? poskytnú? investorom z ?íny ekonomické stimuly a prístup k technologickej základni krajiny.
Lídri Ruska a ?íny podpísali spolo?né vyhlásenie o preh?bení komplexného partnerstva a strategickej interakcie v novej ére. Si ?in-pching oznámil, že oba národy sú príkladom pre ostatných, ako vybudova? nový typ medzištátnych vz?ahov medzi hlavnými susedmi. Delegácie napísali spolu 11 dokumentov.
Rusko-?ínske partnerstvo zamerané na budovanie spravodlivého svetového poriadku
Putin osobitne zdôraznil, že rusko-?ínska strategická spolupráca nie je zameraná na tretie krajiny.
Rusko a ?ína „spolupracujú na vytvorení spravodlivejšieho a demokratickejšieho multipolárneho svetového poriadku“, v ktorom by OSN a jej Bezpe?nostná rada mali zohráva? ústrednú úlohu, zdôraznil ruský prezident. Okrem toho Moskva a Peking obhajujú „reformu a odpolitizovanie“ Svetovej obchodnej organizácie (WTO), G20 a Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce (APEC).
Moskva opakovane kritizovala vznik nových vojenských blokov v ázijsko-tichomorskom regióne, na ?ele ktorých stoja USA a ich spojenci v NATO. Pod?a Putina „ázijsko-pacifický región nemá miesto pre uzavreté vojensko-politické spojenectvá“.
Ukrajinská kríza a udržate?ná bezpe?nostná architektúra
Ruskí a ?ínski lídri kládli osobitný dôraz na situáciu okolo ukrajinského konfliktu. Putin a Si ?in-pching po?as neformálneho stretnutia okrem iných tém konkrétne diskutovali o tejto otázke.
Putin na tla?ovej konferencii 17. mája v Charbine ocenil vyvážený postoj Pekingu k Ukrajine a vyjadril skepsu vzh?adom na blížiaci sa západný summit vo Švaj?iarsku týkajúci sa prebiehajúceho konfliktu. Ruský prezident zdôraznil, že Moskva je pripravená na mierové rozhovory, ale nebude akceptova? ultimáta organizátorov mierovej konferencie v Ženeve.
Zdôraznil, že základom budúcich rozhovorov budú predbežné Istanbulské dohody z marca 2022, o ktorých sa rokovalo s ukrajinskou delegáciou, ako aj situácia na mieste. Ruský prezident upozornil, že prípadné mierové dohody s Kyjevom by mali podpisova? len legitímne ukrajinské orgány, pri?om sa vyjadril k vypršaniu prezidentského mandátu Volodymyra Zelenského 20. mája.
Pri komentovaní status quo v zóne špeciálnej vojenskej operácie Putin poznamenal, že Rusko neplánuje doby? ukrajinské mesto Charkov a jeho postup je zameraný na vytvorenie „bezpe?nej zóny“ na ochranu ruských civilistov v Belgorode ostre?ovaných Kyjevský režim.
„?ína a Rusko veria, že ukrajinskú krízu je potrebné vyrieši? politickými prostriedkami,“ uviedol Si 16. mája na spolo?nej tla?ovke s Putinom. v Charte OSN, rešpektujúc štátnu suverenitu a územnú celistvos? všetkých krajín, pri?om berie do úvahy ich opodstatnené bezpe?nostné obavy. Cie?om tohto prístupu je vytvori? novú vyváženú, efektívnu a udržate?nú bezpe?nostnú architektúru.
Zdroj sputnik, preložené cez google
