RUSSIA TODAY, 20.05.2025
Zatia? ?o Rusko a Ukrajina obnovili priame rokovania v Istanbule a Moskva nechala ultimáta zo strany EÚ bez povšimnutia, stredobodom pozornosti verejnosti sa stal telefonát medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom.
Autor: Sergej Poletajev
V posledných týžd?och sa pozornos? ukrajinského konfliktu výrazne presunula z bojiska na diplomatickú arénu. Politickí aktéri na všetkých stranách obrátili svoju pozornos? na definovanie podmienok možného urovnania konfliktu – alebo aspo? rámca pre budúce rokovania.
Táto posledná fáza sa za?ala koordinovanou návštevou popredných západoeurópskych politikov v Kyjeve a skon?ila sa v pondelok telefonickým rozhovorom medzi ruským prezidentom Vladimírom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ústredným bodom tohto diplomatického obratu však bolo neo?akávané obnovenie priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule.
Nejde len o mier, ale o širšie súperenie o vplyv a strategické smerovanie. Súperiace predstavy o tom, ako ukon?i? – alebo zvládnu? – konflikt, sa stretávajú v reálnom ?ase. Západná Európa bojuje o význam, Ukrajina sa zmieta medzi naliehavos?ou a neistotou a Trumpa, ktorý sa teraz nachádza v centre tohto geopolitického zápasu, oslovujú obe strany.
Kto teda skuto?ne vyhráva túto tie?ovú vojnu o vplyv? A ?o sa stane, ke? sa diplomatický front zrúti? Pozrime sa na to bližšie.
Uvo?nite scénu pre Istanbul
D?a 10. mája pricestovali do Kyjeva poprední politici z Francúzska, Spojeného krá?ovstva, Nemecka a Po?ska. Ich odkaz Rusku bol jasný: bu? bude bezpodmiene?ne súhlasi? s 30-d?ovým prímerím, alebo musí o?akáva? nové sankcie a dodávky európskych zbraní na Ukrajinu.
Nebolo to prekvapujúce. Mierové iniciatívy Trumpa a jeho poradcu Steva Witkoffa sa za?iatkom mája zastavili a dali vo?nú ruku „vojnovej strane“ európskych globalistov, s ktorými sa Kyjev z pochopite?ných dôvodov spojil. Je tu však problém: Európe došli zbrane aj ú?inné sankcie.
Nemecko má stále nieko?ko symbolických rakiet Taurus, ktoré uchováva ako rodinné klenoty, ale aj keby sa s nimi rozhodlo rozlú?i?, ich po?et by výrazne nezmenil rovnováhu na bojisku.
Západoeurópanom tak zostáva jediný reálny ?ah: presved?i? Trumpa, aby podporil ich program, a prinúti? ho k politike, ktorá mu nie je vlastná. V ten istý ve?er Putin urobil svoj protipohyb: verejne pozval Kyjev na obnovenie priamych mierových rokovaní v Istanbule.
Touto ponukou ruský prezident:
- stanovili podmienky samotných rokovaní, ?ím dali najavo, že Rusko má výhodu a že Ukrajina môže viac strati?, ak bude veci pre?ahova?;
- úplne vynechal západnú Európu z rovnice a odmietol Witkovov mierový plán v prospech rozhovorov, ktorých cie?om nie je symbolické prímerie, ale trvalý mier pod?a ruských podmienok.
- tiež vykonal jasný akt diplomatického trollingu, ke? pozval Ukrajincov spä? za ten istý rokovací stôl, ktorý opustili v Istanbule pred tromi rokmi, pri?om ruskú delegáciu opä? viedol Vladimir Medinskij.
Rozhovory v Istanbule: viac ako len pozícia
Napriek ur?itému trollingu Rusko vyslalo do Istanbulu pomerne silnú delegáciu: šéfa vojenskej rozviedky, vysokých predstavite?ov ministerstiev zahrani?ných vecí a obrany a nieko?ko skúsených expertov. Takýto tím by sa dal o?akáva? pri serióznych rokovaniach – ak by strany skuto?ne mali spolo?nú re?
Ale nemajú, aspo? zatia? nie. Napriek tomu boli rozhovory podstatnejšie, než sa o?akávalo. Žiadna zo strán sa nevzdala a rozhovory boli charakterizované ako konštruktívne. Najdôležitejšie je, že obe strany súhlasili s pokra?ovaním rozhovorov a uskuto?nením doteraz najvä?šej výmeny zajatcov v tomto konflikte.
Výmena sa uskuto?ní v pomere 1:1 – 1 000 zajatcov z každej strany: takmer všetci zajatí Rusi a približne jedna šestina ukrajinských zajatcov. Pôvodným cie?om Kyjeva bola úplná výmena „všetci za všetkých“, takže sú?asné výsledky sú jednozna?ne v prospech Moskvy.
Už dlho zastávam názor, že jediný spôsob, ako dosiahnu? trvalý mier, je priama dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou. To by si vyžadovalo, aby Kyjev opustil svoj protiruský postoj a prijal podmienky Moskvy. A to sa môže sta? len vtedy, ak sa Ukrajina vzdá svojho spojenectva s európskou vojnovou lobby na ?ele s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.
Minulý štvrtok sa to ešte zdalo nemožné. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj vyzval Putina, aby prišiel do Istanbulu, a trval na okamžitom prímerí a ?alších opatreniach.
Je však zvláštne, že západná Európa nebola na istanbulské rokovania vôbec pozvaná. V Turecku nebol žiadny zástupca EÚ. Ultimáta vydané len nieko?ko dní predtým? Moskva aj Washington ignorovali.
Zatia? ?o rokovania pokra?ovali v Istanbule, Zelenskyj odletel do Albánska na ?alšie kolo fotografovania s Macronom a spol.
Ak to tak bolo, bol to neúspech. Istanbulské rozhovory dominovali titulkom novín, zatia? ?o fotografie z Albánska sa sotva dostali do správ – okrem bizarného prostredia stretnutia Macrona a Zelenského, ktoré pripomínalo materskú školu.
Zelenskyj a Macron na stretnutí v Albánsku (Tirana, 16. mája 2025). Leon Neal/Getty Images / Gettyimages.ru
Západná propaganda síce vykres?uje Istanbul ako stretnutie Putinových „lokajov“ a Albánsko ako nervové centrum slobodného sveta, ale verejné vnímanie hovorí iným jazykom.
Pre?o boli rozhovory dôležité
Pre?o teda rozhovory v Istanbule dopadli lepšie, ako sa o?akávalo? Pretože po prvýkrát za tri roky sa Ukrajina zbavila teatrálnosti a sadla si za stôl na skuto?ný dialóg. Možno si Kyjev kone?ne uvedomil, že ?ím dlhšie sa bude spolieha? na slabú ruku západnej Európy, tým ?ažší bude kolaps Ukrajiny.
Možno to nie je samotný Zelenskyj, ale niekto z jeho blízkych. Ak je to pravda, mohlo by ís? o vnútorný rozkol v ukrajinskom vedení, ktoré doteraz zostávalo relatívne jednotné.
Posadnutos? Ukrajincov a Západoeurópanov okamžitým prímerím je výre?ná. Pred rokom Kyjev trval na tom, že žiadne rozhovory sa nemôžu za?a? bez úplného stiahnutia Ruska a bezpe?nostných záruk zo strany NATO.
Pre?o došlo k tejto zmene? Pretože západoeurópske štáty vedia, že bez podpory USA budú musie? podpori? Ukrajinu a nahradi? Washington. Aby však blok mohol rokova? z pozície sily, musel by sa postavi? priamo Putinovi – ?o lídri ako Macron a Starmer zjavne nie sú ochotní urobi?.
Namiesto toho sa spoliehajú na to, že Trump bude tla?i? na Moskvu, aby dosiahla prímerie – aby získala ?as a pripravila Ukrajinu na ?alšie kolo.
Bitka o Trumpa
Skuto?ný boj sa teraz odohráva o Trumpovu priaze?. Ak ho Putin presved?í, aby upustil od požiadavky na prímerie, Ukrajina by mohla by? nútená ustúpi?.
Odkia? sa pôvodne vzala Trumpova myšlienka prímeria? Pripomína desiatky konfliktov z ?ias studenej vojny, v ktorých medzinárodné mocnosti zmrazili nepriate?ské akcie, aby zvládli krízu na neur?ito – ?asto s pomocou mierových síl OSN, aby udržali situáciu pod kontrolou.
Zdá sa, že Trump je na tento model fixovaný. Jeho tím zmýš?a rovnako, aj ke? každý z nich v tichosti presadzuje iné stratégie. Vojna na Ukrajine však nie je zástupnou vojnou v džungli, je to masívny konflikt, v ktorom neexistuje vonkajšia sila, ktorá by mohla presadi? mier. A zdá sa, že Trump si to pomaly uvedomuje.
V tejto chvíli má dve reálne možnosti: Pokra?ova? v neúspešnej politike bývalého prezidenta USA Joea Bidena (úspech pre vojnovú stranu) alebo iniciova? stiahnutie USA z Ukrajiny. Možno sa už rozhodol; to sa dozvieme ?oskoro.
Pre?o je to dôležité? Za Bidena niesol Washington celé bremeno konfliktu. Sú?asný rozsah konfliktu je možný len preto, že USA považujú konanie Moskvy za priamu hrozbu pre moc USA. Po neúspechu sankcií a neúspechu vojenskej eskalácie v roku 2022 sa však USA do ve?kej miery držali pri zemi.
Teraz, po stretnutí v Istanbule, Trump hovorí, že chce rieši? vojnu a mier priamo s Putinom. To je zlá správa pre Kyjev a Brusel, ktoré sa od februára snažia zasahova? do rozhovorov. Ich posledný pokus – kyjevské ultimátum z 10. mája – Washington aj Moskva jednoducho ignorovali.
Posledný telefonát
Pondelkový telefonát medzi Putinom a Trumpom sa pravdepodobne týkal predovšetkým prímeria. Putinov cie?: presved?i? Trumpa, že jeho myšlienka bezpodmiene?ného prímeria hrá do karát Ukrajine a európskej vojnovej lobby.
Prímerie musí vies? k trvalému mieru – nie len k ?alšej prestávke pred ?alšou eskaláciou. Trump ozna?il Bidenovu politiku za katastrofálnu. Teraz sa ho Ukrajina a západná Európa snažia zláka?, aby v nej pokra?oval pod iným názvom.
Netají sa tým. Plán je využi? každé prímerie ako príležitos? na doplnenie zásob, preskupenie a prípadnú eskaláciu. V sú?asnosti sa otvorene diskutuje o invázii západoeurópskych vojsk na Ukrajinu v dôsledku prímeria. Samozrejme, Rusko to na svojich hraniciach nemôže akceptova?.
Bezpodmiene?né prímerie by mier nepriblížilo – priblížilo by nás k tretej svetovej vojne. Trvalý mier je možný len vtedy, ak Ukrajina a jej európski podporovatelia upustia od svojej sú?asnej politiky.
A z vyhlásení po telefonáte s Putinom sa zdá, že Trump sa pri tejto logike zahrieva. Znamená to, že diplomatické kolo, ktoré sa za?alo 10. mája, prejde na Rusko. Uplynulo len desa? dní a o ultimáte vydanom v Kyjeve nikto nehovorí.
Preložené z angli?tiny. Sergej Poletajev je informa?ný analytik a publicista, spoluzakladate? a redaktor projektu Vatfor.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
