K?ú?ové oficiálne a pracovné stretnutia sú pod?a agentúry TASS naplánované na pondelok. O?akáva sa, že Putin sa tiež zú?astní na obradoch kladenia vencov k hrobu bývalého azerbajdžanského prezidenta Hejdara Alijeva a k pamätníku Ve?ného oh?a venovanému obetiam boja za nezávislos? Azerbajdžanu.
S Alijevom bude ruský prezident diskutova? o rozvoji strategického partnerstva medzi ich krajinami, ako aj o medzinárodných a regionálnych otázkach. Kreme? už predtým avizoval, že lídri spolu podpíšu nieko?ko dohôd o posilnení bilaterálnej spolupráce.
Zárove? sa o?akáva vyjadrenie Putina k mierovým rokovaniam medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa týkajú ukon?enia dlhoro?ného konfliktu o región Náhorný Karabach. Baku vlani v septembri obsadilo túto enklávu a porazilo arménske separatistické sily, ktoré ju ovládali tri desa?ro?ia. Rusko je tradi?ne považované za blízke Arménsku, ale odmietlo zasiahnu? na strane Jerevanu, ktorý Moskvu obvinil z neadekvátnej podpory.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny – za?iatkom 90. rokov a v roku 2020. Náhorný Karabach pod?a medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu.
Agentúra DPA si všíma, že šéf Krem?a štátnu návštevu Azerbajdžanu absolvuje aj napriek tomu, že v ruskej Kurskej oblasti pokra?uje vpád ukrajinských jednotiek, ktoré tam od 6. augusta pod?a vyjadrení Kyjeva ovládli desiatky obcí a posilnili svoje pozície.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v roku 2023 zatyka? na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju ?vovovú-Belovovú. Pod?a súdu existujú oprávnené dôvody domnieva? sa, že sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvate?stva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, ?o sa považuje za vojnový zlo?in.
Azerbajdžan však nie je signatárom Rímskeho štatútu, na základe ktorého bol ICC zriadený. Putin preto do krajiny pod?a DPA môže cestova? bez obáv zo zatknutia. Azerbajdžan naposledy navštívil v septembri 2018.
Zdroj feed teraz.sk
