Putin na 2-dňovej návšteve Azerbajdžanu, diskutovať o rozvoji bilaterálnych vzťahov

Po?as rokovaní plánujú ruská a azerbajdžanská strana prediskutova? ?alší rozvoj bilaterálnych vz?ahov strategického partnerstva a aliancie, ako aj aktuálne medzinárodné a regionálne problémy.

O?akáva sa, že po návšteve prijmú Putin a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev spolo?né vyhlásenie, v ktorom budú podpísané medzivládne a iné dokumenty.

Stretnutia medzi Putinom a Alijevom sa konajú „takmer raz za mesiac“, vtipkoval azerbajdžanský prezident po?as rokovaní s ruským prezidentom na okraj summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v júli v Astane. Potom pripomenul, že sa predtým stretol s Putinom v Moskve v apríli, ke? Rusko oslavovalo 50. výro?ie za?atia výstavby Bajkalsko-amurskej magistrály (BAM). Na jej vzniku sa podie?al otec prezidenta Azerbajdžanu Hejdar Alijev.

Putin pozitívne hodnotí spoluprácu medzi Ruskom a Azerbajdžanom. Napríklad na júlovom stretnutí sa ruský líder pozitívne vyjadril k obchodným a ekonomickým vz?ahom medzi krajinami a poukázal na vyhliadky na prácu v energetickom sektore a priemyselnú spoluprácu. Ruský prezident sa zameral najmä na plány na rozšírenie infraštruktúry pre Severo-južný koridor.

Alijev je optimistický aj v hodnotení bilaterálnej obchodnej a hospodárskej spolupráce. Potvrdil, že ekonomiky Ruska a Azerbajdžanu aktívne interagujú a rastie aj vzájomné vyrovnanie v národných menách. Baku je rozhodnuté rozšíri? infraštruktúru severojužného koridoru na území Azerbajdžanu tak, aby zodpovedala zámerom jeho partnerov a susedov, uviedol.

Pred štátnou návštevou ruského prezidenta navštívil Baku tajomník Bezpe?nostnej rady Ruskej federácie Sergej Šojgu. 6. augusta sa stretol s Alijevom, ako aj s jeho azerbajdžanským náprotivkom Ramilom Usubovom. Po ceste do Azerbajdžanu Šojgu novinárom povedal, že hovoril o ruskom postoji k riešeniu situácie na Ukrajine.

V diskusii sa hovorilo o iniciatívach, ktoré Putin vyjadril 14. júna. Ruský prezident následne vymenoval nieko?ko podmienok potrebných na za?atie mierového procesu, vrátane úplného stiahnutia ukrajinských jednotiek z územia Luhanskej a Doneckej republiky, Chersonskej a Záporožskej republiky. regiónoch, neutrálny, nezú?astnený a nejadrový štatút pre Ukrajinu a zrušenie všetkých západných sankcií vo?i Rusku.

Po udalostiach v regióne Kursk však Putin ozna?il rokovania za nemožné s tými, ktorí „bez rozdielu udiera? na civilistov, na civilnú infraštruktúru alebo sa pokúša? ohrozi? jadrové energetické zariadenia.„Ruský prezident tiež poznamenal, že Kyjev sa svojimi akciami v Kurskej oblasti snaží zlepši? svoje vyjednávacie pozície, ale nepriate? ur?ite dostane dôstojnú odpove?.

Bezpe?nostné otázky na južnom Kaukaze tiež zostávajú na programe d?a. Po?as Šojguovej návštevy v Baku sa hovorilo o téme mierovej dohody medzi Azerbajdžanom a Arménskom a o aktívnych pokusoch Západu zasahova? do tohto procesu.

Rusko podporuje proces normalizácie vz?ahov medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Alijev predtým povedal, že po?as obdobia nepriate?stva v Karabachu v roku 2020 udržiaval vä?šinou kontakty s hlavami Turecka a Ruska. Putin poukázal na to, že Rusko vyvinulo ve?ké úsilie, aby zabránilo eskalácii konfliktu v Náhornom Karabachu a ukon?ilo nepriate?ské akcie.

Ruské mierové jednotky vykonali svoju misiu v konfliktnej zóne Arménska a Azerbajdžanu. Boli tam rozmiestnení po trojstrannom vyhlásení podpísanom 10. novembra 2020 medzi lídrami Azerbajdžanu, Ruska a Arménska. Najvyššie vedenie Ruska a Azerbajdžanu sa v apríli dohodli na skorom stiahnutí ruských mierových síl z územia Karabachu.