Zakladate? psychoanalýzy Sigmund Freud ho považoval za svojho dedi?a. Jung patrí medzi zakladate?ov analytickej, ?i hlbinnej psychológie a mal významný podiel aj na ur?ení prí?in schizofrénie a jej lie?by. Disponoval rozsiahlymi encyklopedickými vedomos?ami a okrem nem?iny ovládal, francúzštinu, angli?tinu, ale aj latin?inu, ?i gré?tinu. V súvislosti s ním, sa však nezriedka uvádza, že nebol systematik, ?o sa prejavovalo hlavne v tom, že ?asto nedokázal zrozumite?ne sprostredkova? svoje teórie širšej verejnosti. Uvedomoval si to aj sám, ke? po?as svojho života skonštatoval, že jeho knihy takmer nikto ne?íta, a pritom sa úporne snaží, aby mu ?udia porozumeli.
Carl Gustav Jung sa narodil 26. júla 1875 v Kesswile v rodine protestantského pastora, ale vyrastal v Kleinhüningene ne?aleko Bazileja. Až do deviatich rokov, pokým do rodiny nepribudla jeho setra, žil ako jediná?ik a údajne bol citlivý samotársky chlapec s bujnou fantáziou, die?a, ktoré žilo vo vlastnom svete. Do seba sa uzatváral aj preto, lebo vz?ah jeho rodi?ov nebol príliš vrúcny. Už ako známy psychiater hovorieval, že u nich doma bola ?asto „nedýchate?ná“ atmosféra.
V duchovnej službe okrem jeho otca, pôsobil aj Jungov starý otec z matkinej strany, a preto sa predpokladalo, že sa aj budúci zakladate? analytickej psychológie vyberie cestou protestantského pastora. Ako mladík však objavil filozofiu a výrazne sa zaujímal aj o medicínske poznatky tej doby. Rozhodol sa preto pre štúdium medicíny s cie?om sta? sa psychiatrom. V rokoch 1895 – 1900 študoval na univerzite v Bazileji a magisterský titul získal v roku 1902 na univerzite v Zürichu.
Už v roku 1900 sa stal ?lenom tímu pracovníkov Burghölzhovho ústavu pri zürišskej univerzite, kde pracoval pod vedením Eugena Bleulera, ktorý sa považuje za jedného z priekopníkov venujúcich sa duševným chorobám a tiež za autora pojmu schizofrénia. Jung skúmal sny, preludy a halucinácie pacientov, pri?om používal asocia?né testy. Výsledkami svojich výskumov zakrátko dosiahol rešpekt vo vtedajších odborných psychiatrických kruhoch a tiež spoluprácu so zakladate?om psychoanalýzy Sigmundom Freudom, ktorý bol nadšený jeho teoretickou prácou – Štúdiou k slovným asociáciám. Ich spolupráca však trvala len pä? rokov (1907 – 1912).
Rozišli sa nielen pre povahové rozdiely, ale aj preto, lebo Freud tvrdohlavo trval na tom, že neurózy majú sexuálny pôvod. K ich rozkolu výrazne prispela aj Jungova práca publikovaná v roku 1912 pod názvom Premeny a symboly pohlavného pudu, v ktorej sa výrazne vyhranil vo?i Freudovým teóriám. V roku 1914 Jung aj rezignoval na funkciu prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spolo?nosti.
Pod?a Junga sú dve základné skupiny ?udí – extroverti a introverti. Rozlíšil aj štyri funkcie mysle – myslenie, cítenie, vnímanie a intuícia – z ktorých v každej osobnosti prevažuje jedna, ale aj viaceré z nich. Výsledky výskumov v tejto oblasti publikoval v roku 1921 v knihe Psychologické typy.
Jeho ve?kou témou boli aj sny, ktoré sa snažil vedecky študova?. Rozvinul teóriu, že skúsenosti, ktoré ovplyv?ujú snívanie pochádzajú z takej oblasti mysle, ktorú nazval kolektívne nevedomie. Túto teóriu spojil aj s ?alšou svojou teóriu archetypov, ktorú považoval zásadnú pre štúdium psychológie náboženstva. Jung sa domnieval, že kres?anské náboženstvo predstavuje sú?as? historického procesu nutného pre vývoj vedomia.
V rokoch 1934 – 1941 pôsobil ako profesor psychológie na Federálnej polytechnickej univerzite v Zürichu a v rok 1943 strávil ako profesor psychológie na univerzite v Bazileji. Už v roku 1918 si za?ala myslie?, že nemecký národ má v Európe zvláštne, ?i výsadné postavenie, ?o využila neskôr aj nacistická propaganda. Junga pre jeho niektoré, zjavne nesprávne pochopené postoje a názory, mylne považovali za sympatizanta antisemitizmu a nacizmu.
O tom, že nebol antisemita a sympatizant nacizmu sved?ia nielen jeho priate?stvá s židovskými vedcami, ale aj Jungovo verejné odsúdenie nacistickej ideológie v roku 1941.
Manželkou Junga bola od roku 1903 Emma Rauschenbachová, dcéra bohatého priemyselníka, s ktorou mal pä? detí. Legendárny myslite? mal však aj nieko?ko mimomanželských vz?ahov a Freudovi v jedom z listov napísal, že predpokladom dobrého manželstva je výsada by? neverný.
Carl Gustav Jung, ktorého neodmyslite?nou spolo?ní?kou bola aj fajka, ?o dokumentujú mnohé fotografie, zomrel 6. júna 1961 v Küsnachte vo veku 85 rokov.
Jeho dom v Küsnachte, známy ako Bollingenská veža, ktorý za?ala stava? v roku 1923, slúži ako múzeum Carla Gustava Junga a knižnica. Pod?a pomenovania Bollingenská veža vznikla v roku 1945 v Spojených štátoch amerických aj Bollingenská nadácia, ktorá ude?uje cenu za poéziu.
Zdroj feed teraz.sk
