PS vyzvalo Dolinkovú a Fica, aby konsolidácia nezasiahla zdravotníctvo

Bratislava 23. septembra (TASR) – Opozičné Progresívne Slovensko (PS) vyzvalo ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD) a premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby konsolidácia verejných financií nezasiahla zdravotníctvo. Zároveň odmietlo obvinenia, že za deficit štátneho rozpočtu je zodpovedná úradnícka vláda. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informovali líder hnutia Michal Šimečka (PS), bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor a ďalší poslanci Národnej rady SR za PS.

„Zdravotníctvu sa zrejme dá ešte menej ako bolo sľúbené. To znamená, že o to viac lekárov, sestier zo Slovenska odíde, pričom už dnes máme dramatické problémy či už s prevenciou, s dostupnosťou špecialistov, s diagnostikou a podobne. Už dnes zomierajú tisíce ľudí na Slovensku, ktorí by inak nemuseli, keby bolo lepšie spravované zdravotníctvo,“ upozornil Šimečka.

Poslanec NR SR Oskar Dvořák (PS) doplnil, že konsolidácia v zdravotníctve zasiahne aj ľudí. Ak sa znížia finančné prostriedky pre ambulancie na platy personálu, pri budúcej inflácii sa podľa neho budú musieť zvýšiť poplatky, ktoré zaplatia ľudia. Podľa poslanca NR SR Štefana Kišša (PS) inflácia na budúci rok ešte porastie. „Oficiálne to potvrdilo aj samotné ministerstvo financií, pretože rast cien v budúcom roku odhadujú na 5,4 percenta, pritom ešte v júni čakali 3,9 percenta,“ uviedol.

Šimečka poukázal aj na opatrenia vlády, ktoré podľa neho nepodporujú hospodársky rast SR a nedokážu naštartovať ekonomiku. „Namiesto zmysluplnej konsolidácie, namiesto šetrenia, vyťahuje táto vláda 2,7 miliardy eur z peňaženky všetkých,“ priblížil s tým, že pre bežnú trojčlennú domácnosť to znamená 1000 eur ročne. Najviac to pritom podľa neho poškodí najzraniteľnejších. Poukázal aj na to, že vláda chce od ľudí vybrať o miliardu viac, ako bol navrhnutý konsolidačný cieľ.

V reakcii na obvinenia úradníckej vlády z deficitu verejných financií Ódor zdôraznil, že počas troch vlád Fica, Slovensko nabralo takmer dvojnásobok dlhu pre všetkých občanov. „Keď si prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, verejný dlh bol len okolo 30 percent z HDP. Keď tretíkrát skončil, blížil sa k 60 percentám,“ dodal.