„Dáta z krajín, v ktorých bola veková hranica práva voliť znížená, ukazujú, že čím skôr sa mladí ľudia stanú voličmi, tým viac sa u nich pestuje zvyk pravidelne voliť, a teda stať sa aktívnymi občanmi či občiankami. Zároveň z nich vyplýva, že vďaka skorému vybudovaniu si zvyku občianskej participácie sa potom dokonca často zapájajú do volieb viac ako staršie generácie,“ argumentovali.
Predkladateľky zároveň upozornili na to, že 16-roční už čelia mnohým dôležitým rozhodnutiam, vyberajú si školu, a teda aj smerovanie kariéry, začínajú brigádovať a prispievajú do ekonomiky a spoločnosti. „Väčšina už má jasné hodnoty, predstavu o tom, ako má vyzerať život, ktorý chce žiť, a teda aj krajina, v ktorej chce žiť,“ podotkli.
V novele poslankyne navrhli, aby sa veková hranica zmenila iba pri voľbách do orgánov územnej samosprávy a pri ostatných zostala zachovaná. Argumentovali, že takýto postup zvolili aj ďalšie krajiny, kde sa na niektorých typoch volieb môžu zúčastňovať už osoby od 16 rokov. „Voľby do orgánov samospráv sa dotýkajú praktického každodenného života obyvateľov miest a obcí v rôznych oblastiach – od infraštruktúry, školstva cez sociálne služby po kultúru a životné prostredie, a aj preto je dôležité, aby sa do rozhodovania na lokálnej úrovni mohli mladí ľudia zapájať,“ dodali.
Zdroj feed teraz.sk
