„Išli sme do Švaj?iarska nasadení na 7. mieste. ZSSR bol jednozna?ný favorit, lebo do roku 1978 vyhrával všetky olympiády. Silné tímy malo v Luzerne aj Ma?arsko, Juhoslávia, USA, taktiež Bulharsko, Holandsko, Anglicko a Francúzsko. V súvislosti s Luzernom je dôležité poznamena?, že korene nášho úspechu siahajú do 60-tych rokov. Štátnym trénerom sa vtedy stal František Pithart, ktorému sa v Prahe podarilo skoncentrova? silných mladých hrá?ov. Trávil s nami ve?a ?asu nielen popri šachu, ale sme sa vedeli spolu aj zabavi?. Inými slovami – žili sme ako kolektív aj mimo šachovnice. Zišli sme sa ve?mi silná generácia hrá?ov a dosiahli sme maximum, lebo Sovieti s tromi ?i štyrmi ve?majstrami vo svojom strede, tí boli neprekonate?ná prekážka. Preto sme druhé miesto z Luzernu vnímali, akoby sme boli ví?azmi olympiády. Celý turnaj sme odohrali vyrovnane, rozhodujúcu partiu s Anglickom sme zvládli. Z individuálneho h?adiska to bola ve?mi úspešná olympiáda, získal som 6 z 8 bodov, pä? partií som vyhral, dve remizoval a len raz prehral,“ povedal Plachetka v rozhovore pre TASR.
Ján Plachetka (nar. 18. februára 1945 v Tren?íne) sa v šachovej komunite pohybuje bez prestávky už sedem desa?ro?í. Ziskom najvyššieho medzinárodného titulu ve?majstra (GM) sa stal prvým slovenským šachistom v povojnových dejinách, ktorému sa tento individuálny honor podarilo dosiahnu?. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) mu ho oficiálne udelila v roku 1978 na kongrese v Buenos Aires. Po?as svojej bohatej kariéry vyhral okolo 30 významných turnajov, ako tréner pôsobil napríklad aj v Tunisku a podie?al sa na výchove viacerých slovenských reprezentantov. Z nich najvýraznejšie sa presadili Regina Theissl Pokorná, Eva Repková, Zuzana Borošová a Tomáš Petrík. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play mu udelili Cenu Klubu Fair Play Slovenského olympijského výboru, je spoluautorom publikácie o šachových olympiádach. Vlani v septembri sa stal prvým ?lenom Siene slávy slovenského šachu.
„Nežil som chladným vypo?ítavým životom šachového profesionála, niekedy som pre úspech neurobil maximum. Ale ne?utujem to…,“ priznal Plachetka v rozhovore pre TASR. Na otázku, ?o musí ma? dobrý šachista, odpovedal: „Prirodzenú inteligenciu a výbornú pamä?. Musí by? praktický hrá?, mal by ma? v sebe bojové vlohy. Tie mnohým šachistom chýbajú a preto sa viac venujú estetike šachu ako turnajovému hraniu. Silný hrá? by mal by? fyzicky a duševne zdravý, vytrvalý a hlavne musí ma? rád šach. Ak chce by? úspešný, nesmie mu chýba? energia. Tá je pod?a môjho názoru najdôležitejšia zo všetkých atribútov, pretože šach je otázkou vnútornej energie a vyžaduje si nieko?kohodinové pekelné sústredenie. Hrá? si nemôže dovoli? ani chví?kový výpadok. Partia trvá v priemere 3-4 hodiny, ale nezriedka sú aj 5-6 hodinové i dlhšie. Jeden chybný ?ah, dajme tomu po štyroch hodinách hrania, môže znamena? fatálne následky a vtedy už pomôže vráti? sa spä? len chyba súpera. Partia tým však stratí svoju logickú ni?.“
Zdroj feed teraz.sk
