Weimarská republika, ako sa oficiálne nazýva Nemecko v období od zvrhnutia cisára Wilhelma II. v roku 1918 do nástupu nacistov k moci v roku 1933, musela prekona? mnohé výzvy a ?ažkosti. Napriek tomu bola pôsobiskom mnohých významných vedcov a vynálezcov, ktorí posúvali hranice vedy a techniky. Pracovali tu nielen teoretickí fyzici Albert Einstein, Max Planck a Werner Heisenberg ?i chemik Fritz Haber, ale rozvíjali sa aj nové technológie, napríklad raketové motory na tekuté palivo ?i prúdové motory.
Vývojom rakiet sa zaoberal Wernher von Braun, ktorý vyvinul nielen prvú balistickú strelu známu ako V2, ale neskôr pomohol vyvinú? raketu Saturn V, ktorá vyniesla do vesmíru prvých ?udí na povrchu Mesiaca – astronautov misie Apollo 11.
Vývojom prúdových motorov sa zaoberal nemecký konštruktér Hans Joachim Pabst von Ohain, ktorý je spolu s britským vynálezcom Frankom Whittleom považovaný za spoluvynálezcu prúdového motora. Whittle síce preukázate?ne predbehol von Ohaina a von Ohain poznal Whittleove patenty, no von Ohain pri konštrukcii svojich motorov nevyužil Whittleove poznatky.
Von Ohain v roku 1935 kontaktoval leteckého konštruktéra Ernsta Heinkela, prezentoval mu svoj koncept a podarilo sa mu získa? jeho podporu. Spolupráca priniesla ovocie v septembri 1937, ke? von Ohain úspešne predviedol svoj prvý motor Heinkel HeS 1. Následne padlo rozhodnutie vyvinú? lietadlo schopné prúdový motor využi? – toto lietadlo dostalo ozna?enie He 178.
Lietadlo Heinkel He 178 sa do vzduchu skuto?ne vznieslo, využívalo však už tretí prototyp von Ohainovho motora s ozna?ením HeS 3. Lietadlo bolo pomerne kompaktné, trup bol primárne kovový, krídla boli z dreva. Vzduch do motora nasávalo nosom, motor samotný bol umiestnený v strede trupu. Lietadlo používalo konven?ný podvozok – dve hlavné kolesá v prednej tretine lietadla dop??alo jedno malé koleso na chvoste.
D?a 27. augusta 1939 pilotoval prvý let modelu He 178 Erich Warsitz. Let bol pomerne krátky, trval iba šes? minút a takmer sa skon?il katastrofou, pretože Warsitz vypol motor príliš skoro pred pristátím. Situáciu ale zvládol a stroj bezpe?ne dostal na zem.
Spolo?nos? Heinkel celý vývoj modelu He 178 financovala z vlastných zdrojov bez vládnej objednávky. Lietadlo vyvinula v najvyššom možnom utajení, nevedelo o ?om dokonca ani nemecké letectvo (Luftwaffe).
Prvý let sa odohral iba pä? dní pred útokom na Po?sko, predvádzací let pre zástupcov Luftwaffe a ministerstva letectva (Reichsluftfahrtministerium – RLM) sa konal 1. novembra 1939 po porážke Po?ska. Za Luftwaffe sa ho zú?astnil Ernst Udet, šéf Luftwaffe Hermann Göring ho nesledoval. Medzi divákmi bol tiež minister letectva Erhard Milch. Ani jedného z nich ale výkon stroja neohúril.
Heinkel He 178 bol síce nespochybnite?ným technickým úspechom, jeho rýchlos? však aj s výkonnejšími motormi HeS 6 dosahovala maximálne 598 kilometrov za hodinu, bojová výdrž bola iba desa? minút.
Ernst Heinkel bol sklamaný nezáujmom zástupcov Luftwaffe a ministerstva, vo svojej autobiografii ho pripisoval nepochopeniu výhod prúdového pohonu. Heinkel však nevedel, že RLM už na vývoji prúdového pohonu pracovalo po vlastnej osi. Spolo?nosti BMW a Junkers však namiesto radiálnej konštrukcie, ktorú použil Heinkel, uprednostnili axiálnu konštrukciu prúdového motora. Program vývoja He 178 sa napriek tomu stal zdrojom cenných informácií, ktoré výrazne pomohli pri ?alšom vývoji prúdových motorov.
Stroj použitý pri testovacom lete bol nieko?ko rokov vystavený v leteckom múzeu v Berlíne, v roku 1943 bol však po?as náletu zni?ený.
Zdroj feed teraz.sk
