Bratislava 1. apríla (TASR) – Prvý aprílový de? je na celom svete zasvätený vtákom. Práve 1. apríla 1906 bola podpísaná Medzinárodná konvencia na ochranu užito?ného vtáctva. Tradícia sviatku patriaceho operencom však siaha ešte hlbšie do minulostí a má korene v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Na jej vzniku sa podie?al prírodovedec Oto Herrmann (1835 – 1914), ktorý pôsobil okrem iného v Brezne. V?aka nemu bol už v roku 1900 vyhlásený De? vtákov ako akcia pre školy.

„Od detstva som sa rád prechádzal po lese, ale odkedy som sa dostal k ornitológii, zistil som, že som dovtedy chodil s jedným okom zatvoreným. Pod?a odborníkov aspo? 15 minút denne strávených v prírode pozitívne vplýva na život ?loveka najmä žijúceho v meste. Pozorovanie prírody navyše privedie ?udí k otázke, ?i ju dostato?ne chránime,“ povedal pre TASR novinár a amatérsky ornitológ Martin Kršjak.

Dnes je jedným hlavných cie?ov Medzinárodného d?a vtáctva snaha obráti? pozornos? k nebezpe?enstvám, ohrozujúcim vtáky na celom svete a pomôc? tak ich ochrane. Mimoriadne riskantné je pre vtáky aj každoro?né putovanie do zimovísk na juhu a návrat spä?, ktorý vrcholí práve v sú?asnom období.

„Najohrozenejšie sú druhy cestujúce cez Stredozemné more, najmä prepelica po?ná, chrapká? po?ný, lastovi?ka domová, drozdovité vtáky a ?alšie druhy, ktoré tiahnu v noci. Pod?a údajov organizácie BirdLife International v Stredomorí a najmä na Cypre každoro?ne po?as jarného a jesenného ?ahu zahynie viac než milión vtákov. Nezahynú však od vy?erpania z dlhej cesty – sú zabití miestnymi lovcami v rámci pochybných športových tradícií,“ konštatuje portál enviweb.cz.

Za?iatok apríla považujú odborníci za ornitologicky zaujímavé obdobie: v prírode možno pozorova? druhy vtákov, ktoré na Slovensko a do strednej Európy priletia ako zimní hostia a nestihli ešte odletie?, takisto druhy, ktoré sa cez územie Slovenska s?ahujú, a tiež ve?a druhov, ktoré sa vracajú zo zimovísk do svojich hniezdísk. Medzi prvými už po?as marca to bývajú obvykle škorce, drozdy plavé, žltochvosty domové, a tiež škovránok po?ný, škovránik stromový ?i holub hrivnák. V marci sa do svojich hniezd vracia bocian biely aj menej nápadný bocian ?ierny. Známe lastovi?ky ?i belorítky, ako aj sláviky ?i dáž?ovníky prilietajú po?as apríla.

Vtákom roku 2025 je krak?a belasá. „Druh, ktorého príbeh nesie dôležité posolstvo návratu a nádeje pre ohrozené druhy slovenských stepí,“ uviedla facebooková stránka Ob?ianskeho združenia SOS/Birdlife Slovensko.

Krak?a belasá – ?udovo nazývaná modrá vrana – v minulosti hniezdila v južných oblastiach Slovenska do nadmorskej výšky 300 metrov nad morom. V roku 2010 zo Slovenska celkom zmizla, pretože sa z krajiny strácajú stepné biotopy – pasienky a nízke trávne porasty so samostatne stojacimi mohutnými stromami. Práve tie poskytujú vtákom dostatok potravy v podobe hmyzu. Ve?mi nepriaznivým faktorom je aj chemické ošetrovanie plodín na poliach.

V roku 2020 sa šes? párov krakle belasej zahniezdilo na juhovýchodnom Slovensku. Vlani ich po?et stúpol na 29 párov. „Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krak?a belasá vrátila hniezdi? a to najmä v?aka ochranárskym opatreniam,“ konštatuje SOS/Birdlife Slovensko.

Projekt s názvom Ochrana s návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska má za cie? inštalova? 800 hniezdnych búdok pre krakle a obnovi? biotop, ktorý im vyhovuje.

Aj v?aka teplejším a suchším letám sa v predchádzajúcom období darilo rozširova? teritórium napríklad v?elárikovi zlatému, ?o je druh príbuzný krakli belasej a podobne ako krak?a vyniká pestrým sfarbením.