Prvý apríl sa nazýva tiež De? bláznov a žartovanie s ním súvisiace má omnoho dlhšiu tradíciu. V stredoveku sa za?iatok roka oslavoval 25. marca. Oslavy trvali osem dní a vyvrcholili 1. apríla. Juliánsky kalendár zostal v používaní po?as celých dejín Rímskej ríše a Cirkev si ho prirodzene osvojila v rozvoji liturgického kalendára.
„Aj ke? mal Juliánsky kalendár ?aleko od dokonalosti, jeho chyby sa pri snahe o zachovanie presného ?asu za?ali pomaly ale isto vynára? na povrch. Kvôli vstavanej nepresnosti tohto kalendára bol vyrátaný rok dlhší o 11 minút a 14 sekúnd. Tento problém sa plynutím rokov iba zhoršoval. Do roku 1500 sa tak rovnodennos? posunula o 10 dní,“ vysvetlila Nádaská.
Aj po zavedení gregoriánskeho kalendára v 16. storo?í sa niektorí ?udia rozhodli, že budú oslavova? Nový rok tak ako vždy, teda 1. apríla. Týchto staromódnych tvrdohlavcov vä?šina ?udí volala „blázni“ a robila si z nich žarty. Na za?iatku Nového roka bolo zvykom vzájomne sa obdarúva?, ?o sa síce na 1. apríla v niektorých krajinách udržalo, ale dar?eky zmenili svoju podobu a význam – nadobudli skôr zábavný charakter.
„Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d’Avril (aprílová ryba), pretože v tom ?ase sa Slnko nachádza v znamení Rýb. Najprv boli oslavy 1. apríla rodinnou záležitos?ou, neskôr sa však rôzne žartíky za?ali robi? aj medzi priate?mi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevni? rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali – ´aprílová ryba, aprílová ryba!´ Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa folklórne slávnosti so spevom a tancom,“ povedala pre TASR etnologi?ka.
Postupne sa oslavy D?a bláznov rozšírili aj do iných krajín. V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni – druhý de? sa nazýval „zadkový de?“ a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej ?asti ?udského tela. V Portugalsku sa „bláznivý“ apríl oslavuje v nede?u a pondelok pred Ve?kým týžd?om. K najobvyklejším žartom patrí posypa? svojich priate?ov múkou.
Do USA bláznivý apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. ?udia vítajú za?iatok apríla vymýš?aním žartovných kúskov, osved?eným je napríklad upozorni? kamaráta, že má nie?o na spodku topánky. Ak sa dá nachyta?, s rados?ou na?ho Ameri?ania pokrikujú, že je aprílový blázon. Tento zvyk je zaužívaný v Nemecku už spred roku 1600. Do Fínska sa táto tradícia dostala na konci 18. storo?ia zo Švédska.
„V Taliansku sa v sú?asnosti 1. apríl nazýva aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ?udia niekedy zbavovali starých vecí, vystrájali žarty svojim príbuzným a priate?om, obliekali sa do smiešnych a ?o najfarebnejších šiat. V starovekej Indii sa v ?ase od 30. marca do 1. apríla konali slávnosti s názvom Holí. Holí je hinduistický sviatok jari, je to sviatok farieb a úcty božstiev Višnu a Krišnu. Dnes sa ?udia na sviatok Holí polievajú pestrými farbami a užívajú si zábavu a príchod jari,“ objasnila ?alej Nádaská.
V nedávnych dejinách sa udomácnil zvyk vystreli? si z niekoho alebo niekoho nachyta? prostredníctvom médií. Tie práve v tento de? vypustia do sveta zaru?enú a overenú správu, ktorá je nakoniec odhalená ako jasný nezmysel. Napríklad denník Schweriner Nachrichten 1. apríla 1993 oznámil, že sobáše uzavreté na území bývalej NDR sú neplatné, pretože boli uzatvárané iba naoko ako podmienka na získanie bytu. Pokyn na novú registráciu sobáša chcelo v nasledujúcich d?och splni? nieko?ko stovák párov.
„V roku 1997 vstali 1. apríla v nemeckom Hesensku tisícky ?udí o hodinu skôr, ako mali, pretože ich nachytala miestna rozhlasová stanica. Tá oznámila, že letný ?as sa rozširuje o ?alšiu hodinu. V roku 2001 zase zaznel v moskovských rádiách oznam, že vláda predáva ojazdené mercedesy po 500 dolárov. Do redakcie volali stovky ?udí a predbiehali sa v ponukách,“ vysvetlila pre TASR Nádaská.
V slovenskej ?udovej kultúre tento dátum nie je zvláš? zdôraznený. Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. „Prvý apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyse?né. Išlo o to, aby sa ?udia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obe?ou vtipu. Ve? z toho vyplýva milý názov De? bláznov, ke?že sa ktoko?vek z nás môže po?as tohto d?a sta? bláznom, teda tým oklamaným a ?i nachytaným ?lovekom,“ dodala histori?ka a etnologi?ka Katarína Nádaská.
Zdroj feed teraz.sk
