Už v septembri 1992 sa pri rokovaní o návrhu Ústavy Slovenskej republiky vyslovil opozi?ný poslanec István Harna za to, aby bola ústava predložená ob?anom na schválenie v ratifika?nom referende. Tento návrh Slovenská národná rada (SNR) odmietla. Z prítomných 146 poslancov ich bolo 106 proti. Referendum sa nekonalo ani pri rozdelení ?eskoslovenska.
Prvé celoštátne referendum vyhlásil prezident SR Michal Ková? 10. augusta 1994 a de? jeho konania ur?il na 22. októbra 1994. Podnetom na jeho vypísanie bolo uznesenie Národnej rady SR, ktoré poslanci prijali na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána ?uptáka.
Referendová otázka znela: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finan?ných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“
Hlasovaniu nepredchádzala žiadna kampa?, pretože do úzadia ju vytla?ili rozhovory o vytváraní novej vládnej koalície. Referendum sa totiž konalo iba tri týždne po parlamentných vo?bách. Ke?že sa na ?om zú?astnilo len 19,96 percenta ob?anov, bolo neplatné. Z takmer 3,9 milióna voli?ov ich prišlo k hlasovacím urnám necelých 800.000.
Od prvého referenda teda uplynulo 30 rokov. Ako sa po?as uplynulých troch desa?ro?í nap??ala idea referenda ako inštitútu priamej demokracie? „Ak bolo pôvodným zámerom tvorcov ústavy da? voli?om a voli?kám na Slovensku možnos? uskuto??ova? výkon moci priamo tak, aby dokázali obmedzi? alebo úplne vynecha? z rozhodovania o veciach verejných parlament, tak tento zámer nevyšiel,“ povedal pre TASR politológ Erik Láštic, autor knihy V rukách politických strán: Referendum na Slovensku 1993 – 2010.
Konkrétne spomenul dva dôvody, pre?o sa tak dialo: „Dekády trvalo, kým sa prostredníctvom série rozhodnutí Ústavného súdu SR vyjasnila ústavná úprava referenda, ?o dáva aspo? do budúcnosti nádej, že ?alšie referendá sa budú odohráva? v preh?adnejšom právnom rámci. Druhým dôvodom je spôsob, akým referendá využívali a zneužívali politické strany v rámci politického konfliktu tým, že do neho zapojili pôvodných nosite?ov moci, teda ob?anov. A to aj napriek tomu, že existovali mechanizmy na jeho riešenie v rámci zastupite?skej demokracie. Referendum tak v tomto prípade fungovalo ako nástroj, pomocou ktorého sa politickí aktéri snažili o posilnenie vlastnej pozície vo?i iným aktérom,“ uviedol politológ.
Doteraz jediné platné referendum bolo v poradí piate. Konalo sa 16. – 17. mája 2003 a ob?ania v ?om mali možnos? vyjadri? svoj súhlas alebo nesúhlas so za?lenením Slovenska do EÚ. Za ?lenstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta voli?ov, pri?om k hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta ob?anov.
S ur?itou pravidelnos?ou sa objavuje požiadavka zníženia 50-percentného kvóra potrebného na platnos? referenda. Je vraj nedosiahnute?né a práve pre takto nastavené kvórum sú referendá na Slovensku neúspešné.
„Existencia 50-percentného kvóra priamo súvisí s po?tom neplatných referend. Na jeho zrušenie by bolo potrebné, aby prišlo ku komplexnému premysleniu úlohy referenda v ústavnom systéme. Chceme da? ?u?om možnos? prináša? vlastné návrhy zákonov alebo im umožni? vyjadri? sa k zákonom, ktoré predloží parlament? Mali by ma? ?udia na Slovensku možnos? meni? ústavu alebo má ma? referendum iba poradnú funkciu? Ke? si vyjasníme tieto otázky, môžeme spolo?ne s tým premyslie? aj technické aspekty platnosti referenda,“ pripomenul pre TASR Láštic.
Zdroj feed teraz.sk
