Zrealizova? myšlienku vydáva? politické noviny pre Slovákov sa ?udovít Štúr pokúšal už po svojom návrate z vysokoškolských štúdií v Halle v lete roku 1840. V roku 1841 vypracoval predbežný plán novín a nasledujúce takmer štyri roky posielal žiadosti o ich povolenie, ktoré ale nenachádzali pozitívnu odozvu.
Získa? povolenie na vydávanie politického periodika nebolo v tom ?ase jednoduché. Uhorská miestodržite?ská rada v Budíne totiž nepovažovala slovenské politické noviny za potrebné a palatín žiadosti bu? zamietal alebo ich jednoducho ignoroval.
Prvú dôkladne pripravenú žiados? o licenciu vydáva? Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský podal Štúr Uhorskej miestodržite?skej rade 29. mája 1842. Ale až 15. januára 1845 signoval cisár Ferdinand V. rozhodnutie o povolení vydáva? noviny. Stalo sa tak potom, ke? sa Štúr obrátil v januári 1844 s takouto žiados?ou priamo na panovnícky dvor.
Prvé ?íslo Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský a so Štúrovým úvodníkom „?o chceme s novinami našimi“ vyšlo 1. augusta 1845. Vychádzali na štyroch stranách a ich náklad sa pohyboval v rozpätí od 400 do 800 exemplárov.
Novinám dominovali úvodníky a listy dopisovate?ov, ktoré tvorili najdôležitejšiu spravodajskú rubriku periodika nazvanú Den?ík domáci. Výber materiálov prevzatých najmä z ma?arskej a rakúskej tla?e prinášala rubrika Den?ík zahra?i?ní. Popri týchto dvoch hlavných rubrikách postupne pribúdali ?alšie, ako napríklad Rozli?nos?i, Prehled ?asopisov, Malí chír?ik, Listár ?i Pojednáva?el. Okrem politických a ekonomických správ noviny pranierovali neutešený sociálny stav, nevzdelanos? a alkoholizmus.
Za sídlo redakcie zvolil Štúr svoj prenajatý byt na Panenskej ulici v Bratislave. Samotná redakcia bola umiestnená v dvoch priestranných izbách. Medzi stálych ?lenov redakcie patrili Bohuš Nosák, Peter Kellner-Hostinský, Móric Jurecký a Janko Štúr. S redakciou úzko spolupracovali aj ?alší štúrovci – ?udovít Dohnány, Ján Kozelnický, Janko Ku?era, Samuel Ormis a Viliam Pauliny-Tóth.
Orol tatranský vychádzal ako literárna príloha Slovenských národných novín od ich vzniku najskôr s týždennou a neskôr s dvojtýždennou periodicitou. Štúr sa snažil aj prostredníctvom prílohy o bezprostredné spojenie literatúry s potrebami slovenského národného hnutia.
Slovenské národné noviny, ktoré vychádzali v štúrovskej sloven?ine s cie?om napomáha? procesu jej rozširovania a etablovania v slovenskej verejnosti, vyvolávali aj polemické reakcie. Práve štúrovskú sloven?inu považovali mnohí za prekážku pri zjednocovacích snahách ?eského a slovenského národa. Spomedzi Slovákov to bol predovšetkým Ján Kollár.
Od novembra 1847 uverej?oval Štúr v novinách aktuálne informácie z rokovania uhorského snemu v Bratislave spolu so svojimi poslaneckými príspevkami. Vypuknutie revolúcie na jar roku 1848 urýchlilo zánik novín. K ukon?eniu vydávania periodika výrazne prispel aj nový tla?ový zákon, na základe ktorého bolo potrebné dvojnásobne navýši? kauciu za Slovenské národné noviny až na osemtisíc zlatých.
Posledné ?íslo Slovenských národných novín vyšlo 9. júna 1848. Krátko predtým, 6. júna 1848, uzrelo svetlo sveta posledné ?íslo literárnej prílohy Orol tatranský.
Zdroj feed teraz.sk
