Pamätný de? sa viaže s udalos?ou, ke? 19. septembra 1848 v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy po prvý raz zasadala SNR a jej hlavní predstavitelia vyhlásili na nieko?kotisícovom zhromaždení slovenské povstanie. Dom Anny Koléniovej slúžil aj ako hlavný stan dobrovo?níkov po?as ozbrojených konfliktov s ma?arskými gardami.
Vznik prvej SNR tak súvisel so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala SNR ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov.
?innos? prvej SNR sa však viaže už k za?iatku septembra 1848, ke? ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia ?lenov SNR z prvej polovice septembra k obyvate?stvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, ?eským, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským k?azom aj u?ite?om. Požiadala ich, aby pod?a vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti ma?arskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. K?azi a u?itelia sa mali v boji postavi? na ?elo národa.
Prvá SNR sa sformovala v d?och 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako do?asnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu.
Politickými predstavite?mi prvej SNR sa stali Jozef Miloslav Hurban, ?udovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských ?lenov zvolili Bed?icha Bloudka, ktorý sa stal vojenským velite?om zboru, a Františka Zacha, ná?elníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. ?eskí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR. Programové ciele SNR, ktorá sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, sformulovali v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovo?nícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viede? 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ?alších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, ?ím sa zbor rozrástol na nieko?ko tisíc mužov.
O de? neskôr SNR vypovedala v Myjave poslušnos? ma?arskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovo?níkom sa podarilo postupne odzbrojova? vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opä? za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 – 1849 organizova? už len výpravy slovenských dobrovo?níkov za?lenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Za?ali sa v decembri 1848, pri?om slovenský dobrovo?nícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jese? skon?ila svoju ?innos? aj prvá SNR.
Zdroj feed teraz.sk
