Pred pár d?ami sa Slovenskom prehnali silné búrky a lejaky. Lietali strechy, padali stromy. „To sa mi sná? ešte sníva!“ povedal som si pri poh?ade z okna. Uštipol som sa do ruky. Zistil som, že som prebudený. S rozospatými o?ami teda vstávam z postele, pozerám ešte raz von oknom, vidím, že ma ?aká krásny, upršaný de?. Nakoniec, neexistuje zlé po?asie, len zle oble?ený turista. Naš?astie budem zavretý v redakcii. No do tej redakcie sa musím dosta? cez Armagedon, ktorý je vonku.
Pri odchode vidím, že cez noc napršalo to?ko, že sa mi prelieva bazén. Sná? mi neodplaví aj to lehátko. Kde potom budem ?íta? knihu? Každopádne, hurá do práce, hurá do víchrice.
Štartujem auto, otváram bránu, zapichávam ju hlboko do zeme a modlím sa, aby mi vietor nevrazil jedno krídlo z brány do auta. Je to môj š?astný de?, lebo som úspešne vyšiel na ulicu. Pri zatváraní brány preskakujem mláky a h?adám kúsok zeme, kde sa nenachádza blato. Neúspešne. To už by som skôr našiel náznak slne?ného lú?u na oblohe. Alebo takého jednorožca….
Po pár metroch zis?ujem, že moje auto je hybrid, aj ke? kombinovaný pohon nemá. Konkrétne je to kombinácia uta a ponorky. Vody na vozovke je to?ko, že nevidie? pruhy. Intuícia mi hovorí, že idem hádam ešte stále po ceste. To, že idem správne, mi nazna?uje aj blikajúce auto predo mnou, asi tiež hybrid. Teda ak ten šofér nebliká preto, že skon?il na poli. Ktovie, možno zistím, že okrem ponorky a auta mám aj traktor. Také tri v jednom! Obieham spomínaného vodi?a a zis?ujem, že stojí a bliká kvôli tomu, že nakladá deti do auta. Super, ako keby mu nesta?ilo, že je lejak a silná víchrica. No on sa musí stara? ešte aj o deti!
Slima?ím tempom na mojej ponorke uhá?am do cie?ovej destinácie, ?o je vlaková stanica. V polovici cesty prechádzam okolo stromov, ktoré roztancoval vietor. Zažívam aj dávku adrenalínu. Teda okrem toho, že sa stále obzerám, ?i idem po ceste. Pár metrov predo mnou spadla na cestu haluz vä?šia ako moje auto.
Ke? som úspešne dorazil do cie?a, vidím slovenskú klasiku. Všetky vlaky meškajú. Na internete ?ítam, že pre popadané stromy je v niektorých úsekoch doprava úplne prerušená. Môj vlak však prišiel. Síce s 30-minútovým meškaním, ale prišiel. Naš?astie. Bolo po?u? aj na kilometre, ako mi kame? zo srdca spadol. No nie preto, že by som sa nemal ako dosta? do práce, keby môj spoj odrieknu. Je to preto, že som nechcel absolvova? cestu naspä? domov v takomto ne?udskom po?así.
Sadám si do vlaku, opieram sa rukou o okno, zatváram o?i a dúfam, že sa mi bude opä? sníva? o krásnom po?así, kde ležím pri bazéne na lehátku a ?ítam si knihu. Moje krásne sny sa opä? rozplývajú v krutej realite. Tento dáž? nezvláda ani okno vo vlaku a zateká z neho voda. Zis?ujem, že mám celý rukáv na mikine premo?ený. Nakoniec si hovorím, že tá cesta naspä? domov neznela až tak zle… No neskoro. Už som vo vlaku. Premo?ený. Celkom paradox, že som zmokol viac vo vlaku ako vonku.
Prišiel som do mesta. Vy?ahujem dáždnik, ktorý ma má ochráni? pred zmoknutím. Škoda, že som ho nepoužil aj v tom vlaku. Možno by bol môj rukáv suchý. Prešlo možno pár minút a vietor mi môj kvalitný dáždnik prevrátil. Super, celý je dolámaný ako ja pri rannom vstávaní. Tak mi nezostáva ni? iné, ako prija? osud a zmieri? sa s tým, že do práce prídem celý mokrý. Aspo? si hlavu chránim už s premo?eným rukávom z vlaku.
Kapela Medial Banana spieva v jednej pesni?ke, že „Ke? padá dáž?, vtedy stráca význam ?as.“ No musím poveda?, že ?as mi vtedy veru išiel ve?mi pomaly, no stále mal ve?ký význam, lebo som sa chcel dosta? ?o najrýchlejšie do tepla v redakcii. Bojujem s vetrom a cítim sa, ako keby som išiel dopredu a pritom kvôli tej víchrici cúval. V realite by v texte malo by? napísané „Ke? padá dáž?, vtedy stráca význam ma? so sebou dáždnik, lebo vám ho aj tak do pár minút vietor zlomí.“
Ako zmoknutá myš som sa dostal do práce. Prechádzam chodbou, nahadzujem falošný úsmev a všetkých veselo zdravím. Každým krokom po?u?, ako ??apkajú moje topánky. Sadám si na stoli?ku, zatváram o?i, a predstavujem si tú moju spomínanú idylku na lehátku s knihou. Teda ak moje lehátko neskon?ilo niekde u suseda na streche. Sná? cesta domov bude o nie?o lepšia.
Zdroj feed teraz.sk
