Viaceré ob?ianske združenia a osobnosti zaslali 31. októbra 2025 premiérovi Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, ako aj ?alším ústavným ?inite?om a relevantným ministerstvám nasledovný otvorený protestný list:
Protest proti neštátnickemu správaniu premiéra SR, prezidenta SR, MZV SR, MV SR pri návšteve prezidenta Ma?arska na území Slovenskej republiky
Vážený pán premiér!
Vyslovujeme ve?ké rozhor?enie a protest vo?i ?ahostajnosti a neštátnickemu správaniu Vás ako premiéra SR, rovnako aj prezidenta SR, ministra zahrani?ných vecí a európskych záležitostí SR a ministra vnútra SR po?as návštevy prezidenta Ma?arska na území SR 15.októbra 2025.
Prezident Ma?arska Tamás Sulyok navštívil v tento de? Komárno, Dunajskú Stredu a Košice, pri?om sa na zvrchovanom území Slovenskej republiky pohyboval vo?ne, bez patri?ného štátnického sprievodu zo slovenskej strany, iba v sprievode osôb z ma?arských kruhov zo sféry samosprávy, cirkvi a politiky, ako keby sa nachádzal v Ma?arsku. (Vi? titulnú fotografiu: Prezident Ma?arska Tamás Sulyok pred sochou Károlya Szladitsa v Dunajskej Strede, zdroj: https://www.facebook.com/dunaszerdahelyihirek/posts/1129137996031530 )
V Dunajskej Strede prezident vzdal úctu pri pamätníku ma?arského právnika Károlya Szladitsa, kde položil veniec. Manželka prezidenta zatia? navštívila Gymnázium Ármina Vámbéryho s vyu?ovacím jazykom ma?arským, kde sa stretla s u?ite?mi a žiakmi. Gymnázium je známe kauzou likvidácie slovenskej jazykovej školy, zrealizovanej v roku 2022 pod doh?adom Józsefa Berényiho, podpredsedu trnavského samosprávneho kraja pre školstvo, údajne z dôvodu nedostatku finan?ných prostriedkov. Žiaci z tejto v podstate ukradnutej slovenskej jazykovej školy boli následne v?lenení pod Gymnázium Á. Vámbéryho, ke?že toto malo nedostatok žiakov a hrozilo jeho zatvorenie.
Tiež je potrebné si pripomenú?, kto bol právnik Károly Szladits a akým neštandardným a ignorantským spôsobom, odporujúcim medzinárodnému právu v diplomacii, bol vytvorený a odhalený tento pamätník, ?o opisujeme v Prílohe k tomuto listu. Mimochodom, sloven?ina na predmetnom pamätníku sa nachádza pod zadkom pána Szladitsa. Pri poh?ade na sochu spredu je na podstavci text iba v ma?arskom jazyku!
Už dlhšiu dobu pozorujeme nepochopite?ne ignorantský prístup a nevšímavos? vlády a najmä MZV SR k samozvaným návštevám vysokopostavených politikov z Ma?arska na území SR. Takou bola aj nedávna návšteva predsedu parlamentu Ma?arska Lászlóa Kövéra 20. júla 2025 na politicko-kultúrnom podujatí „sviatok Združenia Svätého Krá?a“ s revizionistickým kontextom v obci Kra?ovi?ove Kra?any v okrese Dunajská Streda, kde sa organizátori prihlásili k Ústave Ma?arska „ktorá ukladá zodpovednos? ma?arskej vláde aj ma?arským komunitám za hranicami…“ (László Gubík, predseda strany Aliancia).
Politicky exponované osoby z Ma?arska prichádzajú na územie Slovenskej republiky na rôzne podujatia, ktoré sami riadia a financujú. Na týchto podujatiach organizovaných pre ob?anov ma?arskej národnosti, zásadne neumiest?ujú žiadne symboly slovenskej štátnosti, iba množstvo symbolov tzv. Felvidéku, ?i štátnosti Ma?arska!
Vo verbálnych prejavoch zásadne nespomínajú termín „Slovensko“, ?i „Slovenská republika“, ale výlu?ne iba termíny „Felvidék“, ?i „karpatská kotlina“, prípadne „Ma?arsko“. Ich do detailu prepracovaná taktika psychologickej hybridnej vojny má za cie? podnecova? v ob?anoch ma?arskej národnosti nespokojnos?, ohrozenie ?i ukrivdenos? a nelojálnos? k slovenskej štátnosti. Správanie Ma?arska je o?ividne nepriate?ským zasahovaním do vnútorných záležitostí SR.
Desiatky s?ažností vlasteneckých združení na prípady iredentistickej ?innosti Ma?arska, adresovaných vláde a MZV SR ostávajú nevypo?uté. Úmyselný pasívny postoj vlády SR pokladáme za postupujúcu vlastizradu. Zakrývaná je budapeštianskym sloganom, ktorý si osvojil už aj Robert Fico a Peter Pellegrini – vraj: “Vzájomné vz?ahy nikdy neboli také dobré”.
Áno? Ak, tak potom len pre Ma?arsko, na úkor Slovákov a dôstojnosti slovenského národa. Pravda je totiž opa?ná: Na Slovenskú republiku sa politici nášho južného suseda pozerajú doslova ako na handru, ?o jednozna?ne vidie? z ich provokatívneho správania bez štipky úcty ?i rešpektu k slovenskej štátnosti. ?ahostajnos? a pod?a všetkého zámerná ignorancia tejto neslýchanej protislovenskej a iredentistickej ?innosti zo strany najvyšších predstavite?ov SR ako aj O?TK SR ich len posme?uje.
Protestujeme proti odovzdávaniu politickej moci na území južného Slovenska do rúk Ma?arska. Odporú?ame vláde, aby sa oboznámila s tragickými udalos?ami z jesene 1938, s aktivitami Ma?arska, ktoré predchádzali Viedenskej arbitráži a s drastickými následkami, ke? Ma?arsko brutálnym spôsobom „?istilo“ územie južného Slovenska od Slovákov. Vyzývame MZV, vládu SR i prezidenta, aby na všetky prejavy nepriate?ského a iredentistického správania predstavite?ov susedného Ma?arska bezodkladne a ú?inne reagovali.
Použité zdroje: Prezident Ma?arska 15.10. 2025 v Komárne:
https://felvidek.ma/2025/10/15/kepriport-sulyok-tamas-komaromi-latogatasarol
Video TV JOJ z Komárna:
https://www.noviny.sk/video/604dd006-567d-4f70-a055-3da8a2a1415c/madarsky-prezident-v-komarne
Príloha: Spôsob odhalenia pamätníka ma?arskému právnikovi K. Szladitsovi
S úctou ?udovít Gun?aga, predseda, Združenie slovenskej inteligencie
Miroslav Vetrík, predseda správnej rady, OZ Slovenskí katolíci
Martin Lacko, historik
Ján Kši?an, riadite? Domu Matice slovenskej v Bratislave
Sergej Kozlík, expodpredseda vlády SR
Elena Šebová, psychologi?ka, publicistka, ?lenka OZ Slovenskí katolíci
Ján Košiar, ?len predsedníctva OZ Kres?anskí seniori pamä? národa, katolícky k?az, diplomat
Jozef Javorka, podpredseda, OZ Slovenskí katolíci
Mgr. Róbert Švec, predseda Slovenského Hnutia Obrody
Peter Kozolka, u?ite?, publicista, ?len Vlast.inštitútu Petra Šveca, ?len Seniori – Pamä? národa
Andrea Šulíková, opatrovate?ka, ?lenka OZ Slovenskí katolíci
Ján Lakota, lekár, vedecký pracovník
Mgr. Margaréta Vyšná, koordinátorka, Expertná komisia pre slovensko-ma?arské vz?ahy
René Pavlík, ?len Združenia slovenskej inteligencie
František ?uriš, IT administrátor, dôchodca
So?a Svoráková, ?lenka Združenia slovenskej inteligencie
Príloha: Spôsob odhalenia pamätníka ma?arskému právnikovi K. Szladitsovi v Dunajskej Strede
Odhalenie sochy ma?arského právnika Károlya Szladitsa d?a 16. 9. 2021 v Dunajskej Strede, je ?alším príkladom politického zneužitia kultúry na ve?koma?arskú iredentu. Podujatie sa uskuto?nilo v parku pred „Mestským kultúrnym strediskom Benedeka Csaplára“, za ú?asti štátnych predstavite?ov z Ma?arska. Udalos? zorganizoval na podnet ma?arskej vlády – primátor mesta Dunajská Streda Zoltán Hájos v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti Ma?arska . Požiadavka na „pripomenutie si jednej z najvä?ších osobností ma?arského súkromného práva, laureáta Košútovej ceny, právnika, univerzitného profesora a akademika, prišla z ma?arských akademických právnických kruhov“. (vi?.: https://dunaszerdahelyi.sk/szladits-karoly-emleket-apoljak)
Na tejto politickej slávnosti sa zú?astnili Judit Vargová, ministerka spravodlivosti Ma?arska, Anikó Lévai, ve?vyslanky?a dobrej vôle Ma?arskej ekumenickej organizácie pomoci, Tibor Pet?, ve?vyslanec Ma?arska v Bratislave, manželka premiéra Viktora Orbána, ústavní sudcovia Ma?arska Tünde Handó a Imre Juhász at?. Zhotovenie sochy iniciovalo a vä?šinovo financovalo ministerstvo spravodlivosti Ma?arska.
Primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos pri odhalení povedal: „ … Károly Szladits po 150 rokoch spojil významnú ?as? právnickej obce z Ma?arska a felvidéku, ktorí sa v ten de? mohli stretnú? v rodnom meste Károlya Szladitsa.” Vi? zdroj: https://dunaszerdahelyi.sk/jog-nem-csak-esz-paragrafusok-hanem-sziv-dolga-felavattak-szladits-karoly-szobrat
Podujatie zorganizoval primátor Zoltán Hájos samozvane, bez spolupráce s vládou Slovenskej republiky. Na tejto udalosti sa nezú?astnil nikto zo Slovenskej vlády, ani z Ministerstva zahrani?ných vecí SR ?i Ministerstva spravodlivosti SR, ke?že neboli ma?arskou stranou o tom informovaní. Ministerka spravodlivosti SR ozna?ila toto konanie Ma?arska za „neštandardný postup“.
Konanie organizátorov podujatia nerešpektuje suverenitu a zvrchovanos? SR a je v rozpore s základnou zmluvou o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci. Neustále vyrábanie nových a nových jednostranných ma?arských národnostných symbolov a pamätníkov, ktorých je už plné mesto, nadobúda charakter kultúrnej šovinistickej invázie, ke?že oh?ad na tu žijúce slovenské etnikum je nulový. Na šiestom zasadnutí mestského zastupite?stva v Dunajskej Strede bol v júni 2019 zriadený Pamätný výbor Károlya Szladitsa a schválení ?lenovia výboru. Za predsedu výboru bol vymenovaný Dr. István Sándor, ?len Ma?arskej akadémie vied. Tento pán obdržal v rámci dní Sv. Juraja aj cenu primátora mesta Dunajská Streda d?a 22. 4. 2022.
Pán právnik a cestovate? Károly Szladits, ktorý sa narodil v r. 1871 v Dunajskej Strede bol dovtedy pre Dunajskostred?anov absolútne neznámy. V kontexte ?alších aktivít primátora mesta vnímame túto udalos? ako ?alší revizionistický projekt ma?arskej vlády, zárove? ako porušenie základných pravidiel medzištátnych vz?ahov a zneváženie našej štátnosti. Je to aj zneváženie ignorovanej štátnej inštitúcie – Ministerstva spravodlivosti SR, zo strany ma?arského ministerstva spravodlivosti. Sú?asne je to ?alší krok v prebiehajúcej intenzívnej ma?arizácii kultúrneho a spolo?enského priestoru v meste Dunajská Streda.
Slováci sa dostávajú pod zvyšujúci sa tlak vonkajších prejavov preexponovanej ma?arskej symboliky, ?o už prekra?uje únosnú a prirodzenú mieru. Popri ne?innosti štátnych orgánov Slovenskej republiky vo?i takémuto konaniu, sa tu „salámovou“ metódou medzi ob?anmi ma?arskej národnosti intenzívne buduje informa?né pole kultúrneho a spolo?enského vy?lenenia sa, ?o prehlbuje rozdelenie v spolo?nosti.
Odhalenie pamätníka možno chápa? aj ako pokus o legitimizáciu danej doby a bagatelizáciu bezprávia na slovenskom národe, obchádzaním tém deformácie práva v období Uhorska aj potrianonského Ma?arska a zárove? aj ako pokus o legitimizáciu osoby právnika, o ktorom nie je známe že by sa po?as svojho života nejako zastal práv utlá?aných Slovákov ?i iných nema?arských národov. Ak by sme mali správanie ministerky spravodlivosti Judit Vargovej hodnoti? pod?a zákonov a praxe platných po?as života pána Szladitsa, ktorého kult osobnosti prišla iniciova? v Slovenskej republike, skon?ila by v slovenskom väzení za „poburovanie proti slovenskej národnosti“ (za predpokladu, že by sme dnes recipro?ne podobné zákony mali).
Obr.: Primátor Zoltán Hájos a Judit Vargová, ministerka spravodlivosti Ma?arska spolo?ne odha?ujú sochu (zdroj: dunaszerdahelyi.sk)
Exkurzia do právneho prostredia Uhorska v období života právnika K. Szladitsa –potlá?anie základných ?udských práv a slobôd slovenského národa
Táto malá historická exkurzia do obdobia, v ktorom žil a pôsobil právnik K. Szladits, približuje, ako sa vtedy žilo Slovákom a ?omu museli ?eli? zo strany Budapeštianskej vlády. Sú to fakty, ktoré sa neu?ia na školách na Slovensku ani v Ma?arsku. Ak by boli našej spolo?nosti známe, tak by takýto politický pamätník na Slovensku odhalený nebol.
Károly Szladits (predkovia boli pravdepodobne chorvátskeho pôvodu s menom Sladi?) žil v období rokov 1871 až 1956, do škôl chodil v Bratislave a potom pôsobil vä?šinu života v Ma?arsku.
Uhorský volebný zákon z roku 1874 bol nastavený tak, aby sa do snemu nedostali nema?arské národy, ktorým by inak prináležala vä?šina. Zákon ustanovil nerovnos? volebných okresov, a tak v nema?arských krajoch malo zvoli? poslanca v priemere 15-tisíc voli?ov, v niektorých ma?arských volebných okresoch sta?ilo na to ani nie 20.
Za hlavný dôvod ma?arizácie sa považuje fikcia jediného politického národa, na ktorej neochvejne lipli ma?arskí politickí vodcovia, najmä po rakúsko-ma?arskom vyrovnaní. Ma?arská vláda už roku 1879 vyniesla prostredníctvom uhorského snemu XVIII. ?lánok zákona o povinnom vyu?ovaní ma?ar?iny vo všetkých základných školách, ?ím za?alo poma?ar?enie základných škôl, a tak všetkých uhorských nema?arov. V dôsledku surového útlaku, po?núc rokom 1880 upadala národnostná sie? škôl a zvyšoval sa pomer ob?anov hlásiacich sa k ma?arskej národnosti.
Rafinovaným útokom proti slovenskej národnej tla?i, boli §§ 170 – 174 trestného zákonníka z roku 1878. Stanovili, že kto poburuje proti panovníkovi, alebo proti jeho zástupcom, alebo proti dualizmu, ústave, alebo snemu, potrestá sa pä?ro?ným väzením. Najvyšší súd tieto ustanovenia dopl?uje takým výkladom, pod?a ktorého priamym podnecovaním pod?a § 172 je „každé prehovorené, alebo napísané slovo, každý skutok, ktorý môže vzbudi? v inom ?loveku nenávis? k národnosti…” Takto formulované zákonné ustanovenia umož?ovali potom pod rôznymi zámienkami ve?mi prísne vystupova? proti novinám, perzekvova? redaktorov, a tiež otvorene úto?i? na uvedomelých príslušníkov slovenského národného hnutia, resp. príslušníkov iných menšín. Nikdy nie vo?i Ma?arom…
Ma?arizácia mien
Mnohí Slováci, pýšiaci sa najrozmanitejšími ma?arskými menami, ani len netušia ako k svojim menám prišli. Niektorí si myslia, že sná? mali nejakých ma?arských predkov. Nikdy ni? totiž nepo?uli o ma?arskom štátnom programe poma?ar?ovania nema?arských mien.
Ma?arské úrady neustále vyvíjali tlak na všetkých nema?arov, aby si poma?ar?ili svoje mená. ?ahkos?, s ktorou sa to dalo urobi?, vyvolala prezývku „korunoví Ma?ari (cena za zmenu priezviska bola 1 koruna). Okrem zmeny priezviska na typicky ma?arské zmena mena zah??ala prepis mena pod?a ma?arskej gramatiky.
Štatistické údaje ukazujú, že len medzi rokmi 1881 a 1905 bolo oficiálne poma?ar?ených 42 437 mien. Sú?asne po?as celého obdobia 20. storo?ia prebiehala aj dobrovo?ná a aj násilná ma?arizácia nemeckých alebo slovanských mien. Pod?a ma?arskej štatistiky a vzh?adom na obrovský po?et asimilovaných osôb medzi 1700 a 1944 (3 milióny) bolo medzi rokmi 1815 až 1944 celkovo poma?ar?ených 340 000 až 350 000 mien, a to hlavne v majoritne ma?arsky hovoriacich oblastiach.
Ma?arizácia názvov obcí
V roku 1898 vydal Uhorský snem zákon o poma?ar?ení názvov všetkých miest a obcí v Uhorsku. Pre mestá a obce, ktoré neboli v minulosti známe pod ma?arskými názvami, boli vymyslené nové, ma?arské mená používané v administratíve namiesto pôvodných nema?arských mien. Príkladom mesta, ktorému bolo pôvodné nema?arské meno takto nahradené ma?arským názvom je napríklad Svidník – Fels?vízköz.
Represálie úradov proti národne uvedomelým Slovákom dosahovali v roku 1907 vrchol.
V obsiahlej publikácii kolektívu historikov Slovensko – dejiny sa uvádza, že v rokoch 1906 – 1907 odsúdili ma?arské súdy 306 Slovákov. Niektorí boli odsúdení do žalára, prípadne strávili mnoho týžd?ov vo vyšetrovacej väzbe. Mnohí museli plati? vysoké pokuty, napríklad aj za to, že odmietli ma?arské u?ebnice pre svoje deti a dožadovali sa slovenských.
Uhorské štatistiky z rokov 1880 a 1910 uvádzali, že poma?ar?ených bolo už 400 000 Slovákov. Metód, ktoré zaujatí ma?arskí s?ítací komisári na základe definície a inštitúcií mohli používa? pri ur?ovaní národnosti, bola celá škála. Prechmatov sa dopustili menovite u málo uvedomelých príslušníkov inonárodných skupín, detí, žiakov a všetkých tých, ktorí z hocijakej prí?iny boli závislí na ma?arských vrchnostiach, zemepánoch a podnikate?och.
S?ítacím komisárom pomáhala aj slovná hra?ka „ma?arský a uhorský”, ako napr. v slovenskej dedine Šivetice v Gemerskej župe, kde sa v r. 1880 všetci ob?ania zapísali za Ma?arov, ke? im tamojší farár vysvetlil, že ve? žijú v Uhrách, tak sú teda „Uhri”. Pri s?ítaní v r. 1890 tento farár tam už nebol a tak sa celá obec nachádza v štatistike ako slovenská.
Podobné štatistické skoky zrejme rovnako motivované vidíme aj v iných obciach Ma?arska. Napr. obec Šámšon (Sámsonháza) v Novohradskej župe mala v r. 1880 absolútnu vä?šinu slovenskú. Táto bola odrazu z ni?oho ni? zapísaná ako ma?arská. V r. 1930 je však celá obec zase slovenská. V obci Tárnok v Belohradskej župe dosiahli Slováci v r. 1860 skoro 50 % obyvate?stva. V r. 1890 už len 7 %, v r. 1900 stúpli zasa na 75 % a v r. 1930 klesli na 3 %.
Výber z množstva konkrétnych prípadov národnostného bezprávia
D?a 12. novembra 1875 zakázal minister Tisza v Tren?ianskej stolici blahodarne ú?inkujúci Spolok miernosti Sv. Ruženca, vraj zo štátnych záujmov. Židovskí kr?mári sa totiž ponosovali, že nemôžu plati? dane, lebo kr?my sú prázdne – spolok mal totiž vyše 40 000 ?lenov.
V máji 1881 vylú?ili z preparandie (prípravky) v Lu?enci 7 študentov, pre „pestovanie a rozširovanie proti štátu a ma?arskej národnosti poburujúcich a nenávis? budiacich zásad”. Zakro?ením tamojšieho prof. Zajzóna slovenskí študenti Gr?ner, Matúška, Denk, Šimkovi?, Sochá?, ?ajak a Zgúth museli odís? zo školy do 24 hodín! Matúška si vzal v zúfalstve život.
V auguste 1882 sa uzniesol potisský evanjelický dištriktuálny konvent v Rož?ave, že kto nepestuje ma?arský jazyk a vlasteneckého ducha ma?arského, nemôže by? k?azom, ani u?ite?om.
Senát prešporskej ev. teologickej fakulty vylú?il roku 1885 troch teológov zo všetkých krajinských ústavov, 5 z prešporskej fakulty, 3 gymnazistov z prešporského lýcea a jedného zo všetkých ústavov krajinských na základe toho, že sa schádzali, po slovensky sa rozprávali a spievali.
Za?iatkom decembra roku 1885 vyhodili z katolíckeho k?azského seminára v Ostrihome dvoch klerikov pre “nevlasteneckého” (slovenského) ducha a za?iatkom júna roku 1886 z katolíckeho štátneho gymnázia v Levo?i 11 slovenských žiakov. Prí?inou vyhodenia boli údajne panslavistické agitácie, ktoré spo?ívali v tom, že vyhodení žiaci spievali slovenské piesne a ?ítali slovenské knihy.
V októbri 1885 rada ev. teologickej akadémie v Prešporku vylú?ila troch teológov zo všetkých krajinských ústavov, pä? z prešporskej akadémie, troch gymnazistov z prešporského lýcea a jedného zo všetkých krajinských ústavov. Prí?inou bolo, že sa schádzali, po slovensky sa rozprávali a spievali.
V Tisovci v Gemerskej stolici založili u??ovskú školu s vyu?ovacou re?ou slovenskou. Ke?že tam bola aj štátna ma?arská škola a tá nemala žiakov, slovenskú zakázali.
Za?iatkom decembra 1885 vylú?ili ?alších dvoch slovenských klerikov z katolíckeho k?azského seminára v Ostrihome pre vraj ,,nevlasteneckého ducha”.
V apríli 1886 vyzval minister vnútra stoli?né vrchnosti, aby bedlili, žeby stoli?né predstavenstvá na úradne listy len ma?arské adresy písali.
V Byt?i, v Tren?ianskej stolici, vyhodili zo zamestnania dvoch katolíckych u?ite?ov (Franko Macvejda, Anton Svoboda), lebo vraj šírili „nevlasteneckého” ducha.
V Štítniku sa stalo, že na prvý viano?ný sviatok za?al evanjelický farár služby Božie po ma?arsky. Cirkevníci opustili kostol a išli do katolíckeho.
Ženský spolok Živena usporiadal 3. augusta 1887 v Tur?ianskom sv. Martine malú výstavku slovenských výšiviek. V novinách sa spustila nenávistná kampa? proti podujatiu, pretože tam boli nápisy v sloven?ine, ?o je vraj trestuhodný “panslavizmus”.
Z ústredného seminára v Peštbudíne vylú?ili dvoch najnadanejších teológov, Andreja Bieleka a P. V. Rovnianka (neskôr popredný predstavite? slovenského krajanského hnutia v USA) len preto, že chceli poda? rektorátu prosbu, aby im zavretú slovenskú knižnicu otvorili. To sa považovalo za prejav panslavizmu. Takto systematicky Ma?ari potlá?ali akýko?vek slovenský národný prejav na celom ,,félvidéku”.
D?a 24. februára 1888 no?nou dobou žandári odviedli z obce Mýto, v stolici Zvolenskej farára Krusza do väzenia v Brezne, ako „pansláva”. Prenasledovanie Slovákov neprestávalo ani vodne ani v noci.
v Klenovci bol Karol Salva 2. júla 1888 zbavený u?ite?stva cirkevnou vrchnos?ou, vraj preto, že vo svojom “Domovom kalendári” búril proti Ma?arom. Pre ma?arské úrady bola vhodná akáko?vek zámienka.
V roku 1890 v Tekovskej stolici politická vrchnos? prinútila 54 obcí poma?ar?i? si svoje slovenské názvy. A dnes Ma?ari bezo?ivo vykrikujú, že chcú vraj len prinavráti? obciam ich pôvodné ma?arské názvy.
V Peš?budíne policajne zakázali spolok „Svornos?”, lebo vraj rozširuje panslavistické myšlienky.
V roku 1891 bol prijatý ?alší krutý zákon o násilnom poma?ar?ovaní tých najmenších detí. Bol to zákon o detských škôlkach (óvodách), ktorý pod pokutou ukladá, že každé die?a od 3. – 6. roku, ak nemá doma náležitej opatery, musí chodi? do “ovody”, kde je výchova ?isto ma?arská.
Minister osvety Albín Csáky vydal v októbri 1893 nariadenie, ktoré ukladalo politickým vrchnostiam, aby každý u?ite?, ktorý nevie po ma?arsky, hne? bol odstránený.
Vo vládnom u?ite?skom ?asopise bol vypísaný súbeh na u?ite?skú pozíciu v obci Zohor v prešporskej stolici, kde stálo doslovne, že hlavnou úlohou u?ite?a v tejto slovenskej obci bude ma?ar?enie.
V marci roku 1894 vyhodili z gymnázia v Kežmarku piatich slovenských vynikajúcich žiakov preto, lebo sa vo vo?ných chví?ach schádzali a rozprávali v slovenskej materinskej re?i. Medzi nimi boli neskorší evanjelickí farári Otto Škrovina a ?udovít Engler, ako aj Jozef Ruman, Ján Ostrica a tiež Dušan Ruppeldt.
Roku 1900 vyhodili z prešovskej akadémie šiestich slovenských a jedného nemeckého teológa. Obžalovaní boli dvanásti, že sa dali na pamiatku spolku fotografova?, a že na niektoré exempláre fotiek podpísali si mená po slovensky, ?o je vraj „presved?ujúcim dôkazom ich nevlasteneckého chovania” Vyhodení boli: Ján Bezek, Otto Škrovina, Pavel Šolc, Vladimír ?obrda, Jur Janoška, Ján Porubiak a Emil Wanitsek.
Vo februári roku 1902 vyhodili z Prešova z u?ite?skej prípravovne Jána Urama, že si po slovensky písal so svojimi priate?mi, s Valérom Kubánim, s Jánom Lichardusom a Matejom Žuffom, študujúcimi v tom ?ase v Banskej Štiavnici. Toto slovenské písanie bolo jedinou prí?inou, že v tom istom roku i menovaných slovenských študentov vyhodili z banskoštiavnického lýcea.
Ešte zúrivejšie po?ínali si proti slovenským žiakom evanjelickí profesori na gymnáziu v Sarvaši. Tam vyhodili 30. apríla 1906 dokonca ôsmich slovenských študujúcich preto, ,,že sa zú?astnili na vzdelávaní v slovenskej re?i v tajnom spolku”. To bolo údajne dokázané tým, že sa u niektorých našli slovenské knihy, noviny a listy od popredných slovenských ?udí.
V r. 1908 bola komár?anským županom navrhnutá na štátne vyznamenanie u?ite?ka materskej škôly v Marcelovej, okres Komárno, p. Emília Kapocsyová, ktorá ke? prišla do Marcelovej, len dve deti v škôlke vedeli po ma?arsky. Ostatní hovorili po slovensky. Kapocsyová sa hrdila tým, že v roku 1908 už niet stopy v Marcelovej po Slovákoch. Obec sa násilne ma?arizovala.
Horeuvedené fakty sú len malou vzorkou prípadov útlaku Slovákov v danej dobe, ?alšie pokra?ovanie by bolo nad rámec tohto dokumetu. Na záver si ?itate? môže sám odpoveda? na otázku, ?i je vhodné, aby mal ma?arský právnik K. Szladits, pôsobiaci v období jazykovej genocídy slovenského národa postavený pamätník na zvrchovanom území Slovenskej republiky.
Zdroj feed zsi.sk
