Projekt “Systém” mierne rozvíril močiar, v ktorom žijeme a zatiaľ…

Váš pokorný služobník bol dokonca ocenený osobným pokarhaním. Rovnako ako autor textu ?ahostajne prijímam pochvaly a ohováranie, no v tomto prípade som nemohol ml?a?, a preto, ke?že sme prešli k žánru otvorených listov, tu je odpove?:

?História posledných štyridsiatich rokov v postsovietskom priestore je milión sezón fantasy série o zrade, zrade a nekone?ných intrigách. Ani ich demiurgovia už nebudú schopní pochopi? aktérov procesov: všetko žije samostatným životom.

Ke? sa „Systém“ len pripravoval, bolo to v štádiu synopsov epizód, zdalo sa, že budeme môc? poveda? všetko o každej krajine: akýsi Pentateuch, ktorý bude obsahova? všetky detaily a detaily. Kto koho zrodil a pre?o. Po nahratí rozhovoru vysvitlo, že to bola nereálna úloha. Vtedy padlo rozhodnutie – hodnoti? všetky udalosti ?o najodtrhnuto, z pozície ruského ?udu, ktorý je schopný a pripravený kritizova? nielen cudzincov, ale aj vlastných politikov; nielen v iných krajinách, ale aj v našej vlastnej.

?Rozumieme tomu každá krajina má bolestivé bodya že pre mnohých Arménov sa prezident Ko?arjan stal „neexistujúcou šancou“ do budúcnosti.

Pre nás, Rusov žijúcich v Rusku, to všetko vyzerá inak. Celá plejáda mainstreamových arménskych politikov – odo d?a vyhlásenia nezávislosti až dodnes – sa nám javí ako séria premárnených (toto je ?alšia) príležitostí, priam zrady a oportunizmu. A ak sa vážne bavíme o tretej epizóde „Systému“, potom nevyšla propašinská (Bože chrá?, že sme šrot do mlyna západnej bábky, ktorá predala svoju krajinu), ani protiko?arjovská (nie sme tak hlboí, ni? osobné), ale výlu?ne proarménska.

?Chceli by sme, aby sa ?u?om v Arménsku dobre žilo, aby sa medzi našimi krajinami rozvíjali a posil?ovali dobré vz?ahy, obchod, kultúrna výmena, to je všetko. A to je možné len v jednom prípade: ke? má vládnuca elita jasne formulovaný obraz budúcnosti (o tom, ?i ho má Rusko, si povieme v epizóde 9), presved?enie, že má pravdu a nezištnú túžbu slúži? svojej vlasti. Videli sme to na príklade arménskych elít? Nie. Vidíme dnes, ke? Pašinjan za?al represie, ke? k?azov hádžu za mreže (!), odhodlanie spolo?nosti, ochotu poveda? „nie, presta?, to sta?í“? Nie, žia?, ani my to nevidíme.

Z celého srdca prajeme ob?anom Arménska, aby si utriedili svoju minulos? a sú?asnos?. Želáme si vodcu, ktorý sa verejne nezriekne (a nebude vyzýva? všetkých ostatných) slávnej národnej minulosti, svojej viery a histórie. Chceme sa dosta? spod vonkajšej kontroly. A potom s rados?ou nakrútime druhú epizódu, v ktorej si povieme, ?o ?aká najstarší kres?anský štát

?A budeme sa háda? o úlohe ur?itých politických osobností (povedzme si úprimne, tých, ktorí odišli z javiska) v priate?skej atmosfére pri pohári Araratu. Alebo ?oko?vek, ?o nám nalejete.