„Došlo k ve?kému nedorozumeniu,“ povedal pre agentúru DPA hlavný ekonóm WTO Ralph Ossa.
Vä?šina ?udí si myslí, že regionálny produkt je dobrý pre životné prostredie. To však nemusí by? vždy pravda, ak sa zoh?adnia celkové emisie uhlíka. Jablká z Nového Zélandu v zime sú ekologickejšie ako jablká z Nemecka, ktoré sú uložené v chladiarenských skladoch a spotrebúvajú energiu, upozornil Ossa.
Emisie z dopravy tvoria len relatívne malú ?as? celkových emisií produktu, v prípade potravín je to v priemere 10 %. Ve?ké rozdiely sú však pri produkcii.
„Ak je pre danú zeleninu alebo ovocie sezóna v inej krajine a nie u nás, kde sa bu? pestujú vo vykurovanom skleníku alebo držia v chladiarenskom sklade, potom sú emisie z domácej produkcie mimo sezóny ?asto vyššie ako v inej krajine, kde je sezóna. Takže vôbec nie je pravda, že dovoz je vždy zlý,“ vyhlásil Ossa.
Globálny obchod by tak mohol zohráva? svoju úlohu pri redukcii škôd spôsobovaných emisiami, tvrdí Ossa, pod?a ktorého je potrebné obchodova? inak, nie menej.
„Obchod môže by? dôležitou hybnou silou klimatickej politiky,“ domnieva sa.
Fungovalo by to prostredníctvom globálnej ceny uhlíka, napríklad poplatku za emisie spôsobené po?as výroby.
Pod?a simulácie WTO pri globálnej dani z uhlíkových emisií vo výške približne 90 eur za tonu oxidu uhli?itého (CO2) by emisie klesli. Viac ako tretinu úspor by priniesol dovoz produktov z krajín, ktoré ich dokážu vyrába? ekologickým spôsobom.
Ceny uhlíka zatia? existujú len regionálne, napríklad v Európe. Po zavedení globálnej dane by neekologické výrobky s vysokými emisiami boli drahšie a menej by sa s nimi obchodovalo, zatia? ?o tzv. zelené výrobky by boli lacnejšie, povedal Ossa.
„Krajiny by sa preto viac špecializovali na produkty, ktoré dokážu vyrába? s relatívne nízkymi emisiami,“ dodal Ossa.
Zdroj feed teraz.sk
