Aj keď sa priemerná dĺžka života za posledných 100 rokov výrazne zvýšila, ľudstvo by sa nemalo uspokojiť len s tým, že bude žiť o niečo dlhšie, hovorí Olga Tkachyova, hlavná konzultantka geriatrika ruského ministerstva zdravotníctva a členka korešpondentky Ruskej akadémie vied.
Stredná dĺžka života v Rusku od roku 2003 stúpa a dnes už dosiahla 73,4 roka, poznamenala.
„Nemali by sme sa však zameriavať len na zvyšovanie priemernej dĺžky života. Musíme sa snažiť predĺžiť dĺžku aktívneho, zdravého života bez chorôb súvisiacich s vekom,“ povedala. „Dnes v Rusku sa dĺžka tohto obdobia života blíži k 62 rokom a naším cieľom je zvýšiť ju aspoň na 67 rokov.“
„Ľudia by sa mali dožiť sto rokov a nemali by do smrti trpieť chorobami súvisiacimi s vekom,“ uviedla Tkachyová.
Zlepšenie celkovej kvality života – lepšia strava, lepšie životné a pracovné podmienky, lepšia a dostupnejšia zdravotná starostlivosť – v nedávnej minulosti výrazne zvýšilo očakávanú dĺžku života a je blízko čas, aby ľudstvo začalo „riadiť procesy starnutie,“ navrhla Tkachyová.
„Sme svedkami aj ďalšej tendencie: zatiaľ čo priemerná dĺžka života sa neustále zvyšuje, maximálna dĺžka života – ktorá je v súčasnosti 122 rokov – nie,“ dodala. „Možno, aby sme dosiahli prielom v tejto oblasti a predĺžili maximálnu dĺžku života, potrebujeme vyvinúť technológie génového inžinierstva a regeneratívnej medicíny.“
Čo je známe o starnutí?
Hoci existuje asi 300 „teórií starnutia“, všetky možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín, vysvetlila Tkachyová.
Prvá skupina predpokladá, že starnutie je „vopred naprogramovaný proces“ – je nevyhnutný, otázkou je len, ako rýchlo tento proces napreduje a ako ho ľudia môžu ovplyvniť.
Podľa druhej skupiny teórií je starnutie v podstate výsledkom „chyb“, ktoré sa v bunkách ľudského tela vyskytujú neustále, pri syntéze bielkovín, replikácii DNA atď. – ktoré sa postupne hromadia.
„Proces starnutia je na jednej strane v ľudskom organizme predprogramovaný, ale vieme ho ovplyvniť,“ zamyslela sa Tkachyová. „Na druhej strane, ak sa tieto „chyby“ v ľudskom tele nahromadia, proces starnutia sa urýchli.“
Doteraz bolo objavených a potvrdených dvanásť „mechanizmov starnutia“, pričom sa skúmajú ďalšie dva takéto možné mechanizmy, poznamenala.
Výskum procesu starnutia zahŕňa štúdium ľudí z rôznych vekových skupín a sledovanie toho, ako starnutie v každom prípade postupuje, vrátane ľudí, ktorí starnú skoro, a tých, ktorí žijú veľmi dlho.
„Existuje veľa teórií a mechanizmy starnutia sa aktívne skúmajú. Problém je, že takéto mechanizmy sa skúmali počas experimentov na bunkových kultúrach, ale nie je veľa štúdií, ktoré by sa týkali prenosu poznatkov z laboratórií do klinickej medicíny,“ povedala Tkachyová.
Poznamenala tiež, že rýchlosť starnutia závisí nielen od zdravia človeka v neskoršom veku, ale aj od toho, ako žije od narodenia. Jedna teória dokonca naznačuje, že rýchlosť starnutia človeka môže byť určená počas štádia plodu.
Ako možno ovplyvniť starnutie?
Metódy, ktorými sa dá proces starnutia ovplyvniť, sú rôzne a mnohé z nich nemajú nič spoločné s liekmi, vysvetlila Tkachyová.
„Existuje fyzická aktivita – zatiaľ nebolo vynájdené nič lepšie na predĺženie zdravého života,“ povedala. „Existuje proteín nazývaný myostanín, ktorý blokuje replikáciu svalových buniek. Ak ho zablokujeme, svaly človeka neatrofujú a človek neochabne a bude môcť zostať mladý a aktívny dlhšie. Človek by si myslel, že máme cieľ ovplyvniť. Ale dnes nemôžeme blokovať tento proteín žiadnym druhom liekov. Môžeme to však ovplyvniť fyzickým cvičením. Ak je človek fyzicky aktívny, vekom podmienená atrofia svalového tkaniva postupuje pomalšie.“
To, čo človek zje a koľko toho zje, tiež ovplyvňuje starnutie, poznamenala Tkachyová s tým, že dlhovekí ľudia sa nikdy neprejedajú a existujú špeciálne diéty a druhy potravín, ktoré starnutie spomaľujú.
„Často jeme veci, ktoré nám nielen dodávajú energiu, ale aj znečisťujú telo,“ poznamenala s tým, že telo človeka niekedy jednoducho nezvládne to obrovské množstvo potravy, ktoré je potrebné spracovať a vylúčiť.
„Po tretie, existuje kognitívna aktivita. Je všeobecne známe, že čím vyššie vzdelanie má, tým dlhšie žije. To je dôvod, prečo je medzi vedcami toľko dlhovekých ľudí,“ tvrdí Tkachyová.
Naznačila tiež, že starnutie mozgu môže byť kľúčovým problémom v procese starnutia ako celku, pretože vidí, ako mozog reguluje aktivitu všetkých ostatných orgánov a systémov, ktoré tvoria ľudské telo.
Oľga Tkachyová
Existujú rôzne lieky na liečbu kardiovaskulárnych ochorení, ktoré majú ďalšie geroprotektívne účinky.
„Zatiaľ však neexistujú žiadne lieky označené ako 'odporúčané na spomalenie procesu starnutia',“ upozornila Tkachyová. „Takýto výskum sa vykonáva a v niektorých prípadoch dokonca pokročil do klinických skúšok. Ale zatiaľ nebol vyrobený žiadny liek na spomalenie procesu starnutia.“
Nakoniec sa zdá, že zostať optimistom a nájsť radosť vo svojom živote vám môže tiež pomôcť žiť dlhšie, pričom Tkachyová uvádza príklady dlhovekých ľudí, ktorí zjavne žili tak dlho v nemalej miere vďaka tomu, že robili veci, ktoré im priniesli pozitívne emócie, ako je tanec. .
„Pozitívne emócie majú kolosálny vplyv na dlhovekosť,“ povedala Tkachová s tým, že ľudia často prehliadajú dôležitosť „pozitívnych emócií“.
Čo zahŕňa výskum súvisiaci s vekom
Hlavným problémom pri skúmaní prostriedkov na spomalenie a možno aj zvrátenie procesu starnutia je skutočnosť, že na potvrdenie toho, že niektoré lieky starnutie spomaľujú, je potrebné buď monitorovať celý život testovaného subjektu alebo používať „kalkulátory biologického veku“ ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté, povedala Tkachyová.
Poznamenala, že genetické inžinierstvo a regeneratívna medicína môžu pomôcť vysporiadať sa so starnutím – napríklad prostredníctvom transplantácie ľudských orgánov vypestovaných v laboratóriu, ktoré by sa dali použiť na nahradenie poškodených alebo opotrebovaných zostarnutých tkanív.
Tkachyová tiež tvrdila, že v dnešnej dobe je dôležité, aby ľudia pochopili, čo sa presne deje s ich telom, aby lekári svojim pacientom vysvetlili, prečo im bol predpísaný práve ten či onen režim alebo liek.
„Pokiaľ ide o starnutie, človek musí vedome ovplyvniť svoju vlastnú dlhovekosť a presne pochopiť, čo robí,“ povedala.
To znamená, že deti, ktoré sa rodia dnes, pri súčasnej úrovni vedeckého pokroku a zdravotníctva, majú 50-percentnú šancu dožiť sa 100 rokov, poznamenala Tkachyová.
„Keď dovŕšia 60 rokov, budú mať ešte 40 rokov – takmer polovicu svojho života,“ hovorí a tvrdí, že by sme sa mali snažiť, aby mohli byť aj v tomto pokročilom veku „užitoční pre spoločnosť a svojim rodinám a užívať si ich dlhý život.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
