Aj ke? sa priemerná d?žka života za posledných 100 rokov výrazne zvýšila, ?udstvo by sa nemalo uspokoji? len s tým, že bude ži? o nie?o dlhšie, hovorí Olga Tkachyova, hlavná konzultantka geriatrika ruského ministerstva zdravotníctva a ?lenka korešpondentky Ruskej akadémie vied.
Stredná d?žka života v Rusku od roku 2003 stúpa a dnes už dosiahla 73,4 roka, poznamenala.
„Nemali by sme sa však zameriava? len na zvyšovanie priemernej d?žky života. Musíme sa snaži? pred?ži? d?žku aktívneho, zdravého života bez chorôb súvisiacich s vekom,“ povedala. „Dnes v Rusku sa d?žka tohto obdobia života blíži k 62 rokom a naším cie?om je zvýši? ju aspo? na 67 rokov.“
„?udia by sa mali doži? sto rokov a nemali by do smrti trpie? chorobami súvisiacimi s vekom,“ uviedla Tkachyová.
Zlepšenie celkovej kvality života – lepšia strava, lepšie životné a pracovné podmienky, lepšia a dostupnejšia zdravotná starostlivos? – v nedávnej minulosti výrazne zvýšilo o?akávanú d?žku života a je blízko ?as, aby ?udstvo za?alo „riadi? procesy starnutie,“ navrhla Tkachyová.
„Sme svedkami aj ?alšej tendencie: zatia? ?o priemerná d?žka života sa neustále zvyšuje, maximálna d?žka života – ktorá je v sú?asnosti 122 rokov – nie,“ dodala. „Možno, aby sme dosiahli prielom v tejto oblasti a pred?žili maximálnu d?žku života, potrebujeme vyvinú? technológie génového inžinierstva a regeneratívnej medicíny.“
?o je známe o starnutí?
Hoci existuje asi 300 „teórií starnutia“, všetky možno rozdeli? do dvoch ve?kých skupín, vysvetlila Tkachyová.
Prvá skupina predpokladá, že starnutie je „vopred naprogramovaný proces“ – je nevyhnutný, otázkou je len, ako rýchlo tento proces napreduje a ako ho ?udia môžu ovplyvni?.
Pod?a druhej skupiny teórií je starnutie v podstate výsledkom „chyb“, ktoré sa v bunkách ?udského tela vyskytujú neustále, pri syntéze bielkovín, replikácii DNA at?. – ktoré sa postupne hromadia.
„Proces starnutia je na jednej strane v ?udskom organizme predprogramovaný, ale vieme ho ovplyvni?,“ zamyslela sa Tkachyová. „Na druhej strane, ak sa tieto „chyby“ v ?udskom tele nahromadia, proces starnutia sa urýchli.“
Doteraz bolo objavených a potvrdených dvanás? „mechanizmov starnutia“, pri?om sa skúmajú ?alšie dva takéto možné mechanizmy, poznamenala.
Výskum procesu starnutia zah??a štúdium ?udí z rôznych vekových skupín a sledovanie toho, ako starnutie v každom prípade postupuje, vrátane ?udí, ktorí starnú skoro, a tých, ktorí žijú ve?mi dlho.
„Existuje ve?a teórií a mechanizmy starnutia sa aktívne skúmajú. Problém je, že takéto mechanizmy sa skúmali po?as experimentov na bunkových kultúrach, ale nie je ve?a štúdií, ktoré by sa týkali prenosu poznatkov z laboratórií do klinickej medicíny,“ povedala Tkachyová.
Poznamenala tiež, že rýchlos? starnutia závisí nielen od zdravia ?loveka v neskoršom veku, ale aj od toho, ako žije od narodenia. Jedna teória dokonca nazna?uje, že rýchlos? starnutia ?loveka môže by? ur?ená po?as štádia plodu.
Ako možno ovplyvni? starnutie?
Metódy, ktorými sa dá proces starnutia ovplyvni?, sú rôzne a mnohé z nich nemajú ni? spolo?né s liekmi, vysvetlila Tkachyová.
„Existuje fyzická aktivita – zatia? nebolo vynájdené ni? lepšie na pred?ženie zdravého života,“ povedala. „Existuje proteín nazývaný myostanín, ktorý blokuje replikáciu svalových buniek. Ak ho zablokujeme, svaly ?loveka neatrofujú a ?lovek neochabne a bude môc? zosta? mladý a aktívny dlhšie. ?lovek by si myslel, že máme cie? ovplyvni?. Ale dnes nemôžeme blokova? tento proteín žiadnym druhom liekov. Môžeme to však ovplyvni? fyzickým cvi?ením. Ak je ?lovek fyzicky aktívny, vekom podmienená atrofia svalového tkaniva postupuje pomalšie.“
To, ?o ?lovek zje a ko?ko toho zje, tiež ovplyv?uje starnutie, poznamenala Tkachyová s tým, že dlhovekí ?udia sa nikdy neprejedajú a existujú špeciálne diéty a druhy potravín, ktoré starnutie spoma?ujú.
„?asto jeme veci, ktoré nám nielen dodávajú energiu, ale aj zne?is?ujú telo,“ poznamenala s tým, že telo ?loveka niekedy jednoducho nezvládne to obrovské množstvo potravy, ktoré je potrebné spracova? a vylú?i?.
„Po tretie, existuje kognitívna aktivita. Je všeobecne známe, že ?ím vyššie vzdelanie má, tým dlhšie žije. To je dôvod, pre?o je medzi vedcami to?ko dlhovekých ?udí,“ tvrdí Tkachyová.
Nazna?ila tiež, že starnutie mozgu môže by? k?ú?ovým problémom v procese starnutia ako celku, pretože vidí, ako mozog reguluje aktivitu všetkých ostatných orgánov a systémov, ktoré tvoria ?udské telo.
O?ga Tkachyová
Existujú rôzne lieky na lie?bu kardiovaskulárnych ochorení, ktoré majú ?alšie geroprotektívne ú?inky.
„Zatia? však neexistujú žiadne lieky ozna?ené ako 'odporú?ané na spomalenie procesu starnutia',“ upozornila Tkachyová. „Takýto výskum sa vykonáva a v niektorých prípadoch dokonca pokro?il do klinických skúšok. Ale zatia? nebol vyrobený žiadny liek na spomalenie procesu starnutia.“
Nakoniec sa zdá, že zosta? optimistom a nájs? rados? vo svojom živote vám môže tiež pomôc? ži? dlhšie, pri?om Tkachyová uvádza príklady dlhovekých ?udí, ktorí zjavne žili tak dlho v nemalej miere v?aka tomu, že robili veci, ktoré im priniesli pozitívne emócie, ako je tanec. .
„Pozitívne emócie majú kolosálny vplyv na dlhovekos?,“ povedala Tkachová s tým, že ?udia ?asto prehliadajú dôležitos? „pozitívnych emócií“.
?o zah??a výskum súvisiaci s vekom
Hlavným problémom pri skúmaní prostriedkov na spomalenie a možno aj zvrátenie procesu starnutia je skuto?nos?, že na potvrdenie toho, že niektoré lieky starnutie spoma?ujú, je potrebné bu? monitorova? celý život testovaného subjektu alebo používa? „kalkulátory biologického veku“ ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté, povedala Tkachyová.
Poznamenala, že genetické inžinierstvo a regeneratívna medicína môžu pomôc? vysporiada? sa so starnutím – napríklad prostredníctvom transplantácie ?udských orgánov vypestovaných v laboratóriu, ktoré by sa dali použi? na nahradenie poškodených alebo opotrebovaných zostarnutých tkanív.
Tkachyová tiež tvrdila, že v dnešnej dobe je dôležité, aby ?udia pochopili, ?o sa presne deje s ich telom, aby lekári svojim pacientom vysvetlili, pre?o im bol predpísaný práve ten ?i onen režim alebo liek.
„Pokia? ide o starnutie, ?lovek musí vedome ovplyvni? svoju vlastnú dlhovekos? a presne pochopi?, ?o robí,“ povedala.
To znamená, že deti, ktoré sa rodia dnes, pri sú?asnej úrovni vedeckého pokroku a zdravotníctva, majú 50-percentnú šancu doži? sa 100 rokov, poznamenala Tkachyová.
„Ke? dov?šia 60 rokov, budú ma? ešte 40 rokov – takmer polovicu svojho života,“ hovorí a tvrdí, že by sme sa mali snaži?, aby mohli by? aj v tomto pokro?ilom veku „užito?ní pre spolo?nos? a svojim rodinám a užíva? si ich dlhý život.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
