„Ak nám údaje naznačia, že v záujme dosiahnutia nášho cieľa by vhodnou menovou politikou malo byť zníženie, urobíme to. Na druhej strane, ak údaje naznačia, že to tak nie je, potom znižovať nebudeme a dáme si prestávku,“ uviedla na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová a dodala, že „proces dezinflácie je na dobrej ceste“.
Niektorí ekonómovia očakávajú, že ECB do polovice roka ďalej zníži sadzby. Dôvodom sú obchodné spory so Spojenými štátmi. Tie by mohli vyvinúť ďalší tlak na hospodárstvo eurozóny, ktoré by podľa najnovšej prognózy ECB malo rásť pomalšie, ako sa doteraz očakávalo. „Riziká pre hospodársky rast sú naďalej naklonené smerom nadol,“ uviedla Lagardová. „Eskalácia obchodného napätia by znížila rast eurozóny tým, že by utlmila vývoz a oslabila globálnu ekonomiku,“ uzavrela šéfka ECB.
ECB vo štvrtok znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už šiestykrát po sebe, a to o 25 bázických bodov na 2,5 %, aby podporila hospodársky rast eurozóny. Zníženie základnej depozitnej sadzby na 2,5 % by malo poskytnúť podporu ekonomike, keďže bude lacnejšie požičať si peniaze na rozšírenie firmy či kúpu bývania. Vzhľadom na to, že miera inflácie v eurozóne vo februári 2025 klesla na 2,4 % zo svojho vrcholu 10,6 %, ktorý dosiahla v októbri 2022, pozornosť sa presunula na slabé vyhliadky rastu regiónu, ktorý zaviedol euro.
ECB uviedla, že teraz očakáva rast ekonomiky eurozóny v roku 2025 o 0,9 % namiesto o 1,1 % v decembrovej prognóze a pre rok 2026 znížila svoj odhad na 1,2 % z 1,4 %.
Zdroj feed teraz.sk
