„Ak nám údaje nazna?ia, že v záujme dosiahnutia nášho cie?a by vhodnou menovou politikou malo by? zníženie, urobíme to. Na druhej strane, ak údaje nazna?ia, že to tak nie je, potom znižova? nebudeme a dáme si prestávku,“ uviedla na tla?ovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová a dodala, že „proces dezinflácie je na dobrej ceste“.
Niektorí ekonómovia o?akávajú, že ECB do polovice roka ?alej zníži sadzby. Dôvodom sú obchodné spory so Spojenými štátmi. Tie by mohli vyvinú? ?alší tlak na hospodárstvo eurozóny, ktoré by pod?a najnovšej prognózy ECB malo rás? pomalšie, ako sa doteraz o?akávalo. „Riziká pre hospodársky rast sú na?alej naklonené smerom nadol,“ uviedla Lagardová. „Eskalácia obchodného napätia by znížila rast eurozóny tým, že by utlmila vývoz a oslabila globálnu ekonomiku,“ uzavrela šéfka ECB.
ECB vo štvrtok znížila svoju k?ú?ovú úrokovú sadzbu, už šiestykrát po sebe, a to o 25 bázických bodov na 2,5 %, aby podporila hospodársky rast eurozóny. Zníženie základnej depozitnej sadzby na 2,5 % by malo poskytnú? podporu ekonomike, ke?že bude lacnejšie poži?a? si peniaze na rozšírenie firmy ?i kúpu bývania. Vzh?adom na to, že miera inflácie v eurozóne vo februári 2025 klesla na 2,4 % zo svojho vrcholu 10,6 %, ktorý dosiahla v októbri 2022, pozornos? sa presunula na slabé vyhliadky rastu regiónu, ktorý zaviedol euro.
ECB uviedla, že teraz o?akáva rast ekonomiky eurozóny v roku 2025 o 0,9 % namiesto o 1,1 % v decembrovej prognóze a pre rok 2026 znížila svoj odhad na 1,2 % z 1,4 %.
Zdroj feed teraz.sk
