Audítori zárove? poukázali na dva k?ú?ové aspekty – cenové zásahy a poskytovanie údajov o ú?toch. Tvrdia, že neexistuje žiadne ustanovenie, z ktorého by pre Európsku komisiu vyplývala povinnos? pravidelne preskúmava? cenové zásahy EÚ, najmä v prípade poplatkov za platby kartou. Bezplatné poskytovanie údajov o ú?toch môže znamena?, že držitelia týchto údajov nebudú ma? motiváciu poskytova? kvalitné služby otvoreného bankovníctva v EÚ.
Hodnota digitálnych platieb za maloobchodný predaj v EÚ sa v rokoch 2017 až 2023 viac ako zdvojnásobila a v roku 2023 presiahla jeden bilión eur.
Pod?a EDA digitálne platby, najmä cezhrani?né, majú zásadný význam pre hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ, a preto Únia je zodpovedná za to, aby zabezpe?ila ich ú?inné fungovanie. Pokia? ide o poplatky za platbu kartou, audítori odhadujú, že spotrebitelia v EÚ zaplatili v roku 2023 spolu 5 až 6 miliárd eur.
Cenové zásahy EÚ majú zníži? škodlivé ú?inky nekalej hospodárskej sú?aže. V rámci systému digitálnych platieb EÚ sú politickými zásahmi napríklad stanovenie stropu výmenných poplatkov za platby kartou, zákaz príplatkov za platby kartou a platby SEPA (jednotná oblas? platieb v eurách), bezplatné poskytovanie otvoreného bankovníctva a cenová parita cezhrani?ných platieb v eurách.
„V základných právnych normách o digitálnych platbách sa nestanovujú jasné kritériá na posúdenie toho, ?i sú cenové zásahy odôvodnené alebo ako dlho by sa mali uplat?ova?. Neexistuje ani povinnos? vykonáva? pravidelné preskúmania,“ uviedla pre médiá Ildikó Gállová-Pelczová, ?lenka EDA zodpovedná za tento audit. Upozornila, že v prípade niektorých zásahov súvisiacich s platbami kartou eurokomisia nepreukázala, že pozitívne ú?inky pre spotrebite?ov prevažujú nad negatívnymi ú?inkami.
V tejto súvislosti audítori upozornili, že zle navrhnuté cenové zásahy môžu zníži? efektívnos? poskytovate?ov platobných služieb, naruši? ponuku a dopyt na trhu a negatívne ovplyvni? spotrebite?ov a obchodníkov.
EDA skonštatoval, že vplyv politiky EÚ v oblasti digitálnych platieb je dos? neznámy, pretože eurokomisia nezaviedla ú?inný systém monitorovania a nemá prístup k relevantným údajom.
Audítori poukázali na dva hlavné problémy týkajúce sa rámca otvoreného bankovníctva EÚ. Prvým je skuto?nos?, že držitelia údajov o ú?toch musia bezplatne sprístupni? externým poskytovate?om platobné údaje používate?ov, ?o môže držite?ov údajov o ú?toch odradi? od poskytovania kvalitných služieb. Druhým sú chýbajúce štandardizované aplika?né programovacie rozhrania, ?o externým poskytovate?om bráni používa? tieto údaje.
Audítori spomenuli aj to, že hoci eurokomisia zintenzívnila boj proti diskriminácii na základe miesta platobného ú?tu, stále dochádza k tomu, že platby sa zamietajú z dôvodu zahrani?ného ?ísla ú?tu. V nariadení o SEPA sa takáto diskriminácia zakazuje, no pre spotrebite?ov v celej EÚ je stále skuto?ným problémom. Pod?a EDA brzdou v zavedení ú?inných opatrení na odstránenie tohto problému sú medzery v právnych predpisoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
