„Každá škola je aktuálne zaradená do jedného z ôsmich teplotných pásiem, pri?om viac pe?azí dostávajú školy v chladnejších oblastiach. Znie to logicky, ke?že sa tam dajú predpoklada? nižšie teploty aj dlhšie vykurovacie obdobie. Realita je však iná a skuto?né výdavky škôl na teplo nezávisia od lokality,“ priblížil ÚHP. Ako skonštatoval, školy v chladnejších oblastiach sa zrejme viac sústredili na zateplenie a iné opatrenia, ktoré znižujú spotrebu.
Ako podotkol, príspevok na teplo poskytuje štát ako sú?as? tzv. normatívneho financovania, ktoré sa odvíja od po?tu žiakov na škole. „Tento systém prešiel za posledné roky mnohými zmenami a stal sa nepreh?adným. Aj v rámci teplotných pásiem dostávajú extra podporu napríklad školy s menším po?tom žiakov. Vo výsledku tak môže viac pe?azí na žiaka dosta? malá škola v teplej oblasti ako ve?ká škola v chladnejšej,“ upozornil.
Pride?ovanie prostriedkov na teplo preto navrhuje prehodnoti?. „Okrem toho, že je miestami nelogické a nespravodlivé, pre klimatickú zmenu nemusí by? ?asom ani aktuálne. V školách v teplejších oblastiach sú teploty už v máji a júni vysoké a je možné, že budú potrebova? klimatizáciu,“ dodal ÚHP.
Z odboru komunikácie a marketingu MŠVVaM pre TASR uviedli, že rezort plánuje zoh?adni? výsledky revízie výdavkov, no zmeny pride?ovania prostriedkov na vykurovanie aj s oh?adom na výsledky medzirezortného pripomienkového konania nie sú zatia? reflektované v novom zákone o financovaní. „Diskutujeme však aj na?alej o možných úpravách a návrhoch na zmeny tak, aby boli financie na teplo, respektíve aj možné chladenie distribuované na školy adresnejšie a efektívnejšie,“ doplnili.
Zdroj feed teraz.sk
