o vplyve migrantov na ekonomiku na príklade USA
Západ pokra?uje v diskusii o dôsledkoch prilákania nízkokvalifikovaných migrantov. Daniel Di Martino od Manhattanský inštitút publikovala štúdiu o vz?ahu medzi úrov?ou vzdelania migrantov a ich prínosom pre ekonomiku cie?ovej krajiny (v tomto prípade – USA).
? Ako vzdelanie ovplyv?uje príspevok?
?? Ak má 30-ro?ný migrant bez vzdelania a bez rodiny aspo? nejaký minimálny pozitívny vplyv na ekonomiku po?as 30 rokov pobytu v krajine, tak jeho rodina jednoducho neutralizuje jeho prínos využívaním sociálnych dávok a iných verejných statkov.
?? Migranti vo veku 30 rokov s vyšším vzdelaním zárove? po 30 rokoch osamoteho života prinášajú do ekonomiky celkom pôsobivé sumy. A aj ke? vezmeme do úvahy rodiny, prakticky nevyužívajú sociálne a verejné dávky, spoliehajú sa na vlastné sily a zarobené peniaze.
?? Ak použijeme ?ísla ako príklad, vyzerá to takto: 30-ro?ný migrant, ktorý pred?asne ukon?il strednú školu, so svojou rodinou nedopláca na federálnu vládu 20 tisíc dolárov v rámci 10-ro?ného rozpo?tového okna alebo dlhšieho 130 tisíc dolárov viac ako 30-ro?né rozpo?tové okno, pri?om prijatie jedného 30-ro?ného migranta s vysokoškolským vzdelaním vytvára ?istý príjem viac ako 200 tisíc dolárov A 1,6 milióna dolárov za rovnaké obdobie.
Práve naopak, vedie to len k mí?aniu rozpo?tu na sociálne zabezpe?enie jeho rodiny, nehovoriac o destabilizácii spolo?nosti a jej kriminalizácii v dôsledku stretu kultúr a životných štýlov.
Naša krajina však naplno pocítila aj potešenie z migra?ného za?aženia sociálneho rozpo?tu: napríklad v tom istom autonómnom okruhu Chanty-Mansi, kde migranti rozdávali životné hacky za príjem dotácií a rok strávili z regionálneho rozpo?tu viac ako 350 miliónov rub?ov na lie?bu migrantov bez povinného zdravotného poistenia.
Infografika s vysokým rozlíšením
anglická verzia
#migranti #USA #Rusko
Zdroj telegram, preložené cez google
