Prišiel však Kovid, školy zavreli brány a bolo po besedách. Prešli štyri dramatické roky, spoločnosť sa zmieta v otrasoch a nečakaných, neraz umelo vyvolávaných morálnych konfliktoch, a ísť na besedu s deťmi napríklad v občianskej náuke by znamenalo riskovať žiacku otázku, čo si napríklad myslím o LGBTI+ a trebárs aj o Ficovi a Šimečkovi. Takú otázku by som mohol dostať, prečo nie….? Čo potom? Vedel by som ako rutinér vykorčuľovať aj z takej otázky, ak by som išiel do všeobecností o postavení vládnej koalície a opozície ako takom, ale či by to stačilo…..? Hlavne by som sa nemohol dotknúť politiky a agitovať jedným alebo druhým smerom. Hovorím o tom otvorene lebo aj dnes som dostal ponuku ísť na besedu o anglickom a slovenskom jazyku, ale veľmi o tom uvažujem…..
Bez príslušného vzdelania, praxe, životných a pracovných skúseností a morálnych kvalít nesmieš do triedy vstúpiť ani ako hosť na besedy! Žiaci majú tendenciu uveriť hosťovi lebo svojich učiteľov už majú svojím spôsobom opočúvaných a možno aj zunovaných, o to väčšia zodpovednosť to je od momentu vstupu do triedy. A či majú rodičia mať právo rozhodovať či niekto mimo pedagogického zboru môže prísť niečo deťom vysvetľovať a rozprávať sa s nimi, je podľa mňa absolútne namieste. Neviem, čo zamýšľa v tomto smere minister Tomáš Drucker, ale návrat k zodpovednosti a zdravému rozumu, ktorý na Slovensku v minulosti predsa vždy bol, považujem za nevyhnutný. Nerobme vedu z toho, čo by vedou nemalo byť! 2/2
Zdroj telegram
