Napätie medzi Washingtonom a Teheránom vzrástlo po násilnom potlačení protivládnych protestov v Iráne, ktoré vypukli koncom decembra. Trump opakovane pohrozil vojenskou intervenciou, pokiaľ bude iránsky režim pokračovať v zabíjaní pokojných demonštrantov.
Protesty medzičasom stratili na intenzite a šéf Bieleho domu v posledných dňoch intenzívne nalieha na Irán, aby začal so Spojenými štátmi rokovať o svojom jadrovom programe. K Iránu tiež vyslal námornú údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln. Teherán varoval, že v prípade útoku odpovie údermi na americké základne, lode a spojencov, najmä Izrael.
„Napriek mediálnemu rozruchu okolo umelo vyvolanej vojny štrukturálne prípravy na rokovania pokročili,“ uviedol na X Larídžání, ktorého v piatok v Moskve prijal ruský prezident Vladimir Putin.
Trump v sobotu spravodajkyni televízie Fox News Jacqui Heinrichovej povedal, že USA majú v pláne s Iránom rokovať a očakávajú výsledky. „V opačnom prípade uvidíme, čo sa stane… Máme tam veľkú flotilu, väčšiu, ako sme mali – a vlastne stále máme – vo Venezuele,“ uviedol podľa prepisu rozhovoru, ktorý zverejnila reportérka na sieti X.
Pripravenosť Teheránu na dialóg s Washingtonom potvrdil tento týždeň aj iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, odmietol však viesť akékoľvek rokovania o obranných kapacitách svojej krajiny.
Republikánsky prezident od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom vlani v júni.
Zdroj feed teraz.sk
