„Za?nú sa technologické, infraštruktúrne, finan?né a právne prípravné práce potrebné na zavedenie americkej malej modulárnej jadrovej technológie v Ma?arsku,“ povedal Szijjártó.
Modulárne jadrové reaktory fungujú rovnako ako konven?né jadrové elektrárne, ale sú ove?a menšie, píše telex.hu. Ich ve?kou výhodou je, že sa dajú vyrobi? vopred vo výrobnom závode. Modulárnu elektráre? je možné zostavi? na mieste, takže ich možno uvies? do prevádzky ove?a rýchlejšie ako konven?né. Ide o relatívne novú technológiu, pri?om prvý malý modulárny jadrový reaktor bol v Spojených štátoch schválený v roku 2023.
Šéf ma?arskej diplomacie uviedol, že svetovými lídrami na trhu s touto technológiou, ktorá je stále vo vývoji, sú americké spolo?nosti vrátane GE Vernova, ktorá už pôsobí v Ma?arsku a ktorej licencie na technológiu v strednej Európe ude?uje po?ská spolo?nos? Synthos Green Energy.
„Malá jadrová elektráre? využívajúca takúto americkú technológiu sa už stavia v Kanade a kanadské úrady udelili stavebné povolenie. Je to pre nás ur?ite povzbudzujúce a dokonca upokojujúce znamenie,“ povedal.
Szijjártó dodal, že spolo?nos? Hunatom, ktorá patrí do skupiny spolo?ností Paks II. a zaoberá sa vývojom jadrových technológií, uzavrela so spolo?nos?ou Synthos Green Energy dohodu o príprave zavedenia americkej technológie v Ma?arsku. „Táto dohoda sa týka za?atia technologických, infraštruktúrnych, finan?ných a právnych prípravných prác potrebných na zavedenie tejto americkej jadrovej technológie v Ma?arsku,“ spresnil minister.
Ruská spolo?nos? Rosatom stavia v lokalite Paks II v strednom Ma?arsku dva reaktory, každý s výkonom 1,2 gigawattu. Realizácia projektu v hodnote 12,5 miliardy eur sa dlhodobo odkladá.
Jediná atómová elektráre? na území Ma?arska sa nachádza ne?aleko mesta Paks asi 100 kilometrov južne od Budapešti. Postavili ju v rokoch 1969 až 1987 a zabezpe?uje približne tretinu celkovej spotreby elektriny v krajine. Nové bloky majú nahradi? dva zo štyroch reaktorov, ktoré sú v sú?asnosti v prevádzke. Premiér Viktor Orbán sa na ich výstavbe dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ešte v roku 2014. Moskva na projekt poskytla aj pôži?ku 10 miliárd eur.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Zdroj feed teraz.sk
