„Po?sko si uvedomuje vážnos? hrozby, ktorú predstavuje Rusko a Bielorusko prostredníctvom vojny na Ukrajine a ich hybridnej vojny proti demokratickým európskym štátom. Za takýchto okolností je prioritou pripravi? ?o najviac ob?anov na bezpe?nostné krízy vrátane vojny,“ povedala pre TASR Aleksandra Koziolová. Pod?a decembrového nariadenia vlády Po?sko povolá na cvi?enia 330-tisíc Poliakov a ?aká ho najmasovejší ro?ník vojenskej prípravy za posledné roky.
„Cvi?enia záloh sú neoddelite?nou sú?as?ou posil?ovania odolnosti štátu a tvorby efektívnej politiky odstrašovania. Ich realizáciou ukazujeme, že sme pripravení a odhodlaní bráni? sa,“ dodala Koziolová. Pod?a po?ských zákonov sú všetci muži a niektoré ženy (študentky, resp. absolventky medicíny, ?i informatiky) po dosiahnutí 19 rokov povinní dostavi? sa na tzv. vojenskú kvalifikáciu. Armáda tam pod?a zdravotných vyšetrení a pohovoru rozhodne o ich zaradení do pasívnych záloh. Záložníci môžu by? trikrát ro?ne povolaní na jednod?ové cvi?enie alebo raz do roka na dvoj až 90-denný výcvik.
Tento rok armáda na cvi?enie povolá 200-tisíc záložníkov. Povolávací rozkaz môžu dosta? aj študenti v programe Akademická légia a ?alšie osoby, ktoré ešte nie sú sú?as?ou záloh, ale ?aká ich vojenská kvalifikácia. Pod?a Po?ského rozhlasu pôjde najmä o lekárov, šoférov a informatikov.
?alších 44.000 ?udí môžu povola? na cvi?enia po?skej domobrany (Vojská teritoriálnej obrany), ktorá vznikla v roku 2017 po ruskej anexii Krymu. „Po?sko zvyšuje nielen po?et vycvi?eného personálu, ale aj kvalitu výcviku. To dokazuje jeho odhodlanie posil?ova? politiku odstrašovania a obrany NATO. V dnešnej situácii v Európe sú kolektívne úsilie a spolupráca k?ú?ové,“ vysvetlila i analyti?ka.
Pre dobrovo?níkov, ktorí nemajú vojenský výcvik a v budúcnosti by chceli vstúpi? do profesionálnej armády, alebo posilni? zálohy armáda pripravila program Dobrovo?nej základnej vojenskej služby. O?akáva zhruba 40-tisíc záujemcov.
Po?sko svoju obranyschopnos? intenzívne rozvíja od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014. V roku 2024 bola jeho armáda pod?a po?tu vojakov tretia najvä?šia armáda v NATO (po USA a Turecku). V tomto roku vláda v rozpo?te vy?lenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, ?o je najviac v rámci NATO.
„V ?ase zhoršujúcej sa bezpe?nostnej situácie je zvýšenie výdavkov na obranu nevyhnutné pre všetkých. Investície by nemali zah??a? len vojenské vybavenie ?i muníciu, ale aj adekvátnu prípravu vojakov a civilistov. Preto Po?sko, popri ?asto diskutovaných nákupoch, organizuje aj cvi?enia záloh,“ uzatvára Koziolová.
Zdroj feed teraz.sk
