Tento deň zdôrazňuje potrebu efektívnejšieho nakladania s potravinami, lepšieho plánovania spotreby a zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Zámer je okrem zvyšovania povedomia aj hľadanie riešení na všetkých úrovniach vrátane výroby potravín a dodávateľských reťazcov.
Podľa aktuálnych štatistík OSN na svete hladuje každý jedenásty človek, kým tony jedla sa denne strácajú alebo vyhadzujú. Obmedziť straty a plytvanie potravinami je kľúčové – obzvlášť pri neustále rastúcej svetovej populácii. Vo svete sa približne 13,2 percent potravín stratí ešte len v procese medzi zberom/odberom a malopredajom. Odhadom až 19 percent z celkovej produkcie skončí ako odpad v domácnostiach, reštauráciách či obchodoch.
„Kým na svete hladuje odhadom 735 miliónov ľudí, straty a plytvanie jedlom spôsobujú 8 až 10 percent emisií skleníkových plynov a patria medzi hlavné zdroje metánu. Domácnosti denne vyhodia viac než miliardu jedál, ktoré by sa dali zjesť – to je toľko, ako keby mal každý hladujúci na svete 1,3 jedla denne,“ uvádza v kampaňovej správe OSN. Pripomína, že možnosti financovania obmedzovania strát a plytvania potravinami či podpory nízkouhlíkových stravovacích návykov ostávajú takmer nevyužité.
Podľa správy OSN z roku 2024 horúcejšie krajiny vykazujú vyššie množstvo potravinového odpadu na obyvateľa v domácnostiach. Príčinou môže byť väčšia spotreba čerstvých potravín s výrazným podielom nejedlých častí a slabšia infraštruktúra chladenia. Vyššie sezónne teploty, extrémne horúčavy a suchá zároveň sťažujú skladovanie, spracovanie, prepravu a bezpečný predaj potravín, čo často vedie k ich veľkým stratám a plytvaniu.
V krajinách so strednými príjmami sa ukazujú rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami – na vidieku sa zvyčajne plytvá menej. Dôvodom môže byť napríklad častejšie využívanie zvyškov pre domáce zvieratá, na kŕmenie hospodárskych zvierat alebo na domáci kompost. Správa odporúča zamerať úsilie na znižovanie potravinového odpadu a podporu cirkulárneho hospodárstva predovšetkým v mestách.
Na Slovensku vyhadzuje jedlo aspoň raz týždenne 37 percent ľudí, najčastejšími dôvodmi sú pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent), uvádzajú údaje prieskumu spoločnosti Munch, ktorej platforma spája potravinárske podniky s uvedomelými spotrebiteľmi a svoju činnosť označuje ako inovatívny biznis koncept. Munch vracia do spotreby kvalitné, no nepredané potraviny, ktoré by inak skončili ako odpad.
Mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov plytvajú podľa týchto údajov viac. Jedlo aspoň raz za týždeň vyhodí v tejto vekovej skupine takmer 50 percent ľudí. Analytici poukazujú na generačný paradox: mladí dospelí (18 – 35 rokov) vo zvýšenej miere deklarujú udržateľnosť, no plytvajú výrazne častejšie ako staršie generácie.
V EÚ podľa dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý deň približne každý šiesty človek – 17,1 percent populácie, teda odhadom okolo 920tisíc ľudí. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia – plnohodnotné jedlo si nemôže dovoliť 39,8 percent z nich, najviac v EÚ.
Situáciu pomáha od roku 2005 riešiť Potravinová banka Slovenska. Tá získava potraviny od potravinových reťazcov, prebytky produkcie potravinárskeho priemyslu a drobných pestovateľov. Podieľa sa na organizácii zbierok potravín a propagujem tému neplytvania. Zabezpečuje skladovanie darovaných potravín a ich bezplatnú distribúciu organizáciám, ktoré sú v kontakte s ľuďmi v materiálnej núdzi.
Zdroj feed teraz.sk
