Tento de? zdôraz?uje potrebu efektívnejšieho nakladania s potravinami, lepšieho plánovania spotreby a zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Zámer je okrem zvyšovania povedomia aj h?adanie riešení na všetkých úrovniach vrátane výroby potravín a dodávate?ských re?azcov.
Pod?a aktuálnych štatistík OSN na svete hladuje každý jedenásty ?lovek, kým tony jedla sa denne strácajú alebo vyhadzujú. Obmedzi? straty a plytvanie potravinami je k?ú?ové – obzvláš? pri neustále rastúcej svetovej populácii. Vo svete sa približne 13,2 percent potravín stratí ešte len v procese medzi zberom/odberom a malopredajom. Odhadom až 19 percent z celkovej produkcie skon?í ako odpad v domácnostiach, reštauráciách ?i obchodoch.
„Kým na svete hladuje odhadom 735 miliónov ?udí, straty a plytvanie jedlom spôsobujú 8 až 10 percent emisií skleníkových plynov a patria medzi hlavné zdroje metánu. Domácnosti denne vyhodia viac než miliardu jedál, ktoré by sa dali zjes? – to je to?ko, ako keby mal každý hladujúci na svete 1,3 jedla denne,“ uvádza v kampa?ovej správe OSN. Pripomína, že možnosti financovania obmedzovania strát a plytvania potravinami ?i podpory nízkouhlíkových stravovacích návykov ostávajú takmer nevyužité.
Pod?a správy OSN z roku 2024 horúcejšie krajiny vykazujú vyššie množstvo potravinového odpadu na obyvate?a v domácnostiach. Prí?inou môže by? vä?šia spotreba ?erstvých potravín s výrazným podielom nejedlých ?astí a slabšia infraštruktúra chladenia. Vyššie sezónne teploty, extrémne horú?avy a suchá zárove? s?ažujú skladovanie, spracovanie, prepravu a bezpe?ný predaj potravín, ?o ?asto vedie k ich ve?kým stratám a plytvaniu.
V krajinách so strednými príjmami sa ukazujú rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblas?ami – na vidieku sa zvy?ajne plytvá menej. Dôvodom môže by? napríklad ?astejšie využívanie zvyškov pre domáce zvieratá, na k?menie hospodárskych zvierat alebo na domáci kompost. Správa odporú?a zamera? úsilie na znižovanie potravinového odpadu a podporu cirkulárneho hospodárstva predovšetkým v mestách.
Na Slovensku vyhadzuje jedlo aspo? raz týždenne 37 percent ?udí, naj?astejšími dôvodmi sú pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent), uvádzajú údaje prieskumu spolo?nosti Munch, ktorej platforma spája potravinárske podniky s uvedomelými spotrebite?mi a svoju ?innos? ozna?uje ako inovatívny biznis koncept. Munch vracia do spotreby kvalitné, no nepredané potraviny, ktoré by inak skon?ili ako odpad.
Mladí ?udia vo veku od 18 do 35 rokov plytvajú pod?a týchto údajov viac. Jedlo aspo? raz za týžde? vyhodí v tejto vekovej skupine takmer 50 percent ?udí. Analytici poukazujú na genera?ný paradox: mladí dospelí (18 – 35 rokov) vo zvýšenej miere deklarujú udržate?nos?, no plytvajú výrazne ?astejšie ako staršie generácie.
V EÚ pod?a dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ?udí, ktorí si nemôžu dovoli? kvalitné jedlo každý druhý de?. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý de? približne každý šiesty ?lovek – 17,1 percent populácie, teda odhadom okolo 920tisíc ?udí. Medzi ?u?mi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia – plnohodnotné jedlo si nemôže dovoli? 39,8 percent z nich, najviac v EÚ.
Situáciu pomáha od roku 2005 rieši? Potravinová banka Slovenska. Tá získava potraviny od potravinových re?azcov, prebytky produkcie potravinárskeho priemyslu a drobných pestovate?ov. Podie?a sa na organizácii zbierok potravín a propagujem tému neplytvania. Zabezpe?uje skladovanie darovaných potravín a ich bezplatnú distribúciu organizáciám, ktoré sú v kontakte s ?u?mi v materiálnej núdzi.
Zdroj feed teraz.sk
