Príslušný zákon ?. 241 prijala Národná rada (NR) SR 20. októbra 1993 s ú?innos?ou od 1. januára 1994. Novelizovaný bol zákonom NR SR ?. 201 v júni 1996.
V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v populariza?ných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia ?udovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.
Pod?a popredného znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha (1926 – 1999) nejednotnos? v dátume narodenia ?udovíta Štúra zaprí?inil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matri?nom zápise o Štúrovom krste – 29. október – pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. ?udovít Štúr sa však pod?a rodinnej tradície narodil o de? skôr, teda 28. októbra 1815.
Štúr sa narodil v tom istom dome, v ktorom sa o viac ako storo?ie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ?alšia významná slovenská osobnos? Alexander Dub?ek. Ich rodný dom v Uhrovci je od roku 1965 národnou kultúrnou pamiatkou.
Štúr vyrastal v evanjelickej u?ite?skej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 za?al študova? na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ) a o dva roky neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1838 odišiel na vysokoškolské štúdiá do Halle.
Už po?as štúdií v Bratislave sa podie?al na priekopníckej práci v Spolo?nosti ?esko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom a postupne získal vedúce postavenie medzi slovenskou študujúcou mládežou.
Pamätnou sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod vedením ?udovíta Štúra na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storo?ia. Na ?om sa zaviazali slúži? národu a zárove? prijali slovanské mená. ?udovít Štúr si zvolil meno Velislav.
Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej ?innosti pred revolu?nými rokmi 1848 – 1849, ke? sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie novej spisovnej sloven?iny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa ?udovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka, pri?om za základ zobrali stredoslovenské náre?ie. V lete roku 1844 založili spolo?ne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ro?ný sa stal ?udovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.
Po porážke revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. D?a 22. decembra 1855 sa na po?ova?ke za Modrou neš?astne postrelil. ?udovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.
Od roku 1994 ude?uje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad ?udovíta Štúra.
Zdroje:
www.vlada.gov.sk
www.stur.sk
www.uhrovec.sk
https://www.muzeumtn.sk/hlavna-stranka/expozicie/rodny-dom-l.-stura-a-alexandra-dubceka.html?page_id=301
Zdroj feed teraz.sk
