Prioritou sú zmeny v trestnom systéme a cieny potravín

Bratislava 1. januára (TASR) – Prioritami vlády v tomto roku bude udržanie štandardov silného sociálneho a právneho štátu, dokončenie zmien v trestnom systéme či riešenie vysokých cien potravín. Avizoval to premiér Robert Fico (Smer-SD) na sociálnej sieti. Nerozumie výhradám prezidentky SR Zuzany Čaputovej k štátnemu rozpočtu.

„V rokoch 2020 až 2023 sa na Slovensku zneužívalo trestné právo na potláčanie opozície. Ani v roku 2024 však nemôže byť odpoveďou revanš, pomsta, ale prijatie nevyhnutných legislatívnych zmien v trestnom práve, ktoré vyvolávajú dnes toľko politických vášní. Stojím si za názorom, že správnejšie ako vykopávať ráno dvere na bytoch a domoch našich oponentov bez dôkazov ich obviňovať a na mesiace dávať do väzby, je zmeniť Trestný zákon, Trestný poriadok a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa nemohli opakovať prípady vážneho zneužívania moci na politické účely,“ poznamenal.

Okrem zmien v trestnom systéme chce premiér riešiť vysoké ceny potravín aj vysporiadať sa s témou pandémie ochorenia COVID-19. Víta, že niektorí poslanci zo SNS chcú spracovať kompletné vyhodnotenie, ako predošlé vlády boj s ochorením riadili. Fica zároveň prekvapilo, že prezidentka podpísala štátny rozpočet, no vyjadrila s ním nespokojnosť. „Ak by sme mali prijať rozpočet navrhovaný úradníckou vládou prezidentky, rozosievali by sme po Slovensku chudobu ako mor,“ podotkol.

V tomto roku bude podľa Fica čeliť mnohým výzvam aj Európska únia (EÚ). „Nemáme spoločnú reč v zahraničnej politike,“ povedal. V prípade, že štandardné strany v jednotlivých členských krajinách EÚ nenájdu na výzvy odpovede akceptovateľné väčšinou občanov, odpovede podľa neho ponúkne krajná pravica či „rôzni politickí géniovia v tom najhoršom slova zmysle“. Premiér volá po rešpektovaní názorov všetkých ľudí v EÚ. Nesúhlasil by s odobratím práva veta členským štátom v zásadných európskych témach. Predseda vlády zároveň avizoval, že sa v januári stretne s ukrajinským premiérom na slovensko-ukrajinskej hranici Denysom Šmyhaľom a neskôr aj s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.