„Osobne si nemyslím, že by sme prikrmovaním spôsobili výraznejšie zmeny v správaní v tom zmysle, že by sa sýkorky odnau?ili h?ada? potravu v prirodzených podmienkach. Problémy skôr môže spravi? nevhodná potrava alebo hygienicky zanedbané ?i nevhodné k?midlo,“ skonštatoval Noga.
Pri otázke, ?o vtáctvo najviac ob?ubuje, sa pod?a neho treba pozrie?, ?o z k?midiel mizne najrýchlejšie. V mestských lesoch sú to najmä vlašské orechy. Uzavretú škrupinu zvládne otvori? len ?ate?, preto ich do k?midiel dávajú už rozlúsknuté, nemusia by? však úplne vylúpané. Loj ob?ubujú rovnako tak všetci. „Ak by sme však urobili porovnanie ´výkon/cena´, tak sa dostaneme k slne?nici. Tá je lacná, živo?íchom ve?mi chutí a má i tú výhodu, že nezvlhne tak rýchlo,“ poznamenal Noga s tým, že si na nej pochutnajú aj iné živo?íchy ako vtáctvo. Sú to napríklad veverice ?i ryšavky, avšak z k?midiel ju už vyjedala i srnka.
Do k?midla je možné bez obáv teda dáva? semienka a orechy. V obchodoch sa dajú dokúpi? rôzne zmesi, lojové gule ?i lojové peletky. „Vo všeobecnosti do k?midiel nepatrí ni?, ?o je solené, korenené, sladené vrátane pe?iva ?i chleba alebo zvyškov našej potravy,“ podotkol Noga. Vtáky to pod?a neho síce priamo na živote neohrozí, ale môže im to spôsobi? tráviace ?ažkosti.
Dobré je taktiež si všíma? zdravotný stav vtákov, ktoré k?midlo navštevujú. V prípade, že priamo na ?om alebo v tesnom okolí ?lovek uvidí vtáka, ktorý je výrazne apatický, našuchorený ?i málo plachý, je možné, že ide o jedinca nakazeného trichomoniázou, tzv. k?midlovou chorobou. „V tom prípade je nutné k?midlo vydezinfikova? chlórovou vodou a približne po týždni môžete v k?mení pokra?ova?. Pre vtáctvo je táto choroba smrte?ná, na ?loveka je neprenosná,“ doplnil Noga.
Ak vtá?ence k?midlo poznajú, chodia tam celý de?. Niekedy sú to desiatky vtákov, niekedy len ob?asne. V zime sa ?asto spevavce pohybujú v k?d?och, a ke? takýto k?dlik objaví k?midlo, tak tam môže by? pod?a neho rušno. Jednou z výnimiek je napríklad ?ervienka, ktorá nemá rada ve?ký zhon a ?asto na k?midlo prilieta skoro ráno alebo v ?ase, ke? je tam pokoj. Straky ako inteligentné krkavcovité vtáky vedia zasa rozoznáva? ?udí. „Preto ma ob?as ráno ?akajú a sledujú moju cestu ku k?midlu, aby boli pri nakrájaných kúskoch loja a arašidoch prvé,“ priblížil Noga.
K?midlo nemusí by? opustené ani v noci. Ob?as ho chodia skontrolova? ma?ky, kuny, ryšavky. V bratislavských mestských lesoch mali na k?midle i líšky ?i jazvece.
Zdroj feed teraz.sk
