pred 80-timi rokmi sa skon?ila najstrašnejšia vojna v dejinách ?udstva. Vyžiadala si viac ako 60 miliónov obetí a zanechala za sebou zni?ený a rozvrátený európsky kontinent. Dnes si v Paríži, v Londýne, v Prahe, vo Varšave a v iných mestách Európy spolo?ne pripomíname porážku fašizmu. Som hrdý na to, že naša vlas? sa aj v?aka hrdinom Slovenského národného povstania, ktorí sú tu dnes medzi nami, zaradila medzi ví?azné štáty druhej svetovej vojny a môžeme sa takto sebavedome pripoji? k týmto výnimo?ným oslavám.
Preto ?akujem všetkým, ktorí sa spojili a pri?inili sa o porážku nacistov! ?akujem slovenským vojakom, partizánom, príslušníkom Prvého ?esko-slovenského armádneho zboru v Sovietskom zväze, aj slovenským letcom vo Ve?kej Británii i všetkým, ktorí sa so zbra?ou v ruke postavili na odpor útlaku a neslobode! ?akujem našim oslobodite?om – príslušníkom ?ervenej armády a Rumunskej armády za ich obrovské obete a preliatu krv na území Slovenska! ?akujem všetkým štátom a národom, ktoré sa spojili v boji proti fašizmu a zvláš? tým, ktorých príslušníci bojovali aj na našom území v radoch partizánskych jednotiek! ?akujem všetkým stato?ným ob?anom, ktorí hrdinsky pracovali v zázemí ?i v zahrani?nej diplomacii, aby sa svet pod hákovým krížom nestal temným miestom na život! ?akujem všetkým ženám i de?om, ktoré znášali vojnové utrpenie, pomáhali bojujúcim jednotkám a podstupovali obrovské riziko pri pomoci partizánom a našim vojakom! ?akujem vám, stato?ným bojovníkom, ktorí ste tu prítomní, a ktorých si hlboko všetci ctíme a vážime! ?akujeme vám!
Je našou povinnos?ou nies? a rozvíja? váš odkaz hrdinskej stato?nosti a obetavosti aj na?alej! Ste pre nás morálnym mementom, aby sa dejiny v ich zvrátenej podobe už nikdy nezopakovali!
Vážené dámy, vážení páni,
pri takýchto významných oslavách mám vždy na zreteli, aby aj najmladšie generácie porozumeli, o akú krutú a bezoh?adnú vojnu vlastne išlo. Aby chápali, že dnes nám nejde len o nejaký formálny akt pripomenutia si historických udalostí, ktorý zhasne s ve?ernými správami a život pokojne beží ?alej. Sme povinní každý jeden de? budova? našu historickú pamä?, aby sa fašistické zlo už nikdy nevrátilo. A aby si nenašlo ani nových kazate?ov nenávisti v sú?asnosti.
Aby sa sociálne siete nezmenili na glorifikáciu zlo?incov, odsúdených norimberským tribunálom. A aby sme sa ani v dnešných ?asoch nezastával nikto stúpencov tejto ideológie a nedovolili im šíri? nenávis? a zlo! Ako by nám mohol niekto veri?, že sa so skuto?nou úctou klaniame hrobom padlých proti fašizmu – a na druhej strane chránime moderných stúpencov zla a nenávisti?
Bu?me jednozna?ní, bu?me úprimní a hovorme o fašizme a o vojne historickú pravdu! Tak ako v minulosti, tak aj dnes! A to bez oh?adu na to, ?i stúpenci zla nosili v minulosti historickú uniformu, alebo dnes nosia zna?kový oblek. Pretože zlo zostane zlom v akejko?vek podobe, v?era aj dnes! Je našou morálnou povinnos?ou hovori? mladým generáciám, že druhá svetová vojna odhalila tie najtemnejšie zákutia ?udského zla. Bola bojom proti ideológii, postavenej na zvrátenom presved?ení, že jeden národ je nadradený nad ostatné a má právo im vládnu?.
V mene tohto presved?enia neváhali jeho nositelia spácha? dovtedy nepredstavite?né zlo?iny. Po?as tejto vojny vznikali továrne na smr?, v ktorých sa priemyselne a systematicky likvidovali ?udia. Len preto, lebo nemali ten správny pôvod, ur?ený tvar hlavy alebo nosa, alebo ich rasa, viera ?i národnos? nezapadali do konceptu nového sveta pre vyvolených. Bola to vojna, po?as ktorej boli kruto mu?ené a vraždené aj ženy a deti. Cie?om vojny totiž bolo vyhladi? zo zemského povrchu celé národy a skupiny obyvate?stva.
A v mene tohto cie?a sa strie?alo, splynovalo, spa?ovalo a ?asti tiel obetí sa zvrátene používali ?asto ako produkty do domácností. Taký bol fašizmus, taká bola nacistická ideológia! Nikdy na to, prosím, nezabudnime!
Aj ke? spomienky bolia, preživší sa nám prihovárajú krutou pravdou o svete, v ktorom žili a ktorého návrat si neželá nikto prí?etný. Slovania, Židia ?i Rómovia mali precízne naprojektovanú desivú budúcnos? otroctva a likvidácie v podobe takzvaného kone?ného riešenia. Povojnový Norimberský proces s porazenými odhalil zverstvá, ktorým boli nevinní a bezbranní ?udia vystavení.
Mapa druhej svetovej vojny a s ?ou súvisiacich zlo?inov má obrovské množstvo temných miest. Oswien?im, Treblinka, Buchenwald, Mathausen, ale aj slovenská Sere? sú nemými výkri?níkmi zúfalých, ktorí sa, žia?, slobodného života nedožili. Sedemnás? miliónov nevinných ?udí zahynulo v týchto fabrikách na smr?.
Na Slovensku zase vidíme základy vypálených obcí Kalište, K?ak a Ostrý Grú?, i vápenku v Nemeckej. Navždy ostanú v našich srdciach ako memento bolesti a ve?kého smútku. Po nacistoch ostalo na našom území 211 masových hrobov a 102 vypálených obcí. V koncentra?ných táboroch zahynulo vyše 70-tisíc ob?anov vojnovej Slovenskej republiky. Venujme im preto v dnešný významný historický de? tichú a smutnú spomienku!
Vážené dámy, vážení páni,
Druhá svetová vojna však okrem smrti a utrpenia ponúka aj iný obraz. Obraz stato?nosti, odhodlania, obetavosti a nádeje. Vo?i osi zla sa postavili štáty a národy, ktoré sa odmietli len bezmocne prizera? šialenému nap??aniu plánov ich vlastnej likvidácie.
Dejiny druhej svetovej vojny sa písali na bojiskách, kde rozhodovala stato?nos? a odvaha. Bitka pri Stalingrade, tanková bitka pri Kursku, vojenská operácia na Dukle i vylodenie spojencov v Normandii sú pamätníkmi hrdinského obetovania sa pre najvyššiu hodnotu, akou je sloboda.
Vojna zrodila aj maršalov a generálov ako Žukov, Rokossovskij, Konev, ?i Eisenhhower, Mac Arthur alebo Montgomery. Všetci zasvätili svoje schopnosti a strategický talent porážke fašistickej armády, ktorá okupovala skoro celú Európu. V slovenských dejinách hrdú armádnu kapitolu napísali svojím hrdinstvom i obetou vlastného života generáli Viest a Golian. Mnohí vojvodcovia si však dobre uvedomovali, akú cenu má mier. Jeden z najvýznamnejších sovietskych velite?ov, maršal Rokossovskij, otvorene hovoril o tragédiách vojny. Citujem jeho slová: „Každá bitka je vykúpená krvou a slzami. Nikdy nesmieme zabudnú? na cenu, ktorou sme zaplatili za mier.“
V tejto vete sú skryté skuto?né príbehy stato?ných ?udí, ktorí bojovali zo zbra?ou v ruke a nikdy sa nepodvolili strachu. A to aj za cenu straty toho najcennejšieho, straty vlastného života.
Vážené dámy, vážení páni,
považujem za ve?mi dôležité, aby sme pri oslavách 80. výro?ia skon?enia druhej svetovej vojny nezabudli na nikoho, kto si zaslúži našu v?aku a našu úctu.
A aby sme hovorili pravdivo o udalostiach, ktoré viedli k porážke fašistického zla. Pretože ?ím viac priamych ú?astníkov týchto udalostí pomaly odchádza, tým jednoduchšie je prekrúca? historické fakty a doslova vyrába? si vlastnú, alternatívnu históriu. Povedzme preto otvorene a pravdivo, že územie Slovenska oslobodili ?ervená a Rumunská armáda! V radoch ?ervenej armády bojovali bok po boku príslušníci všetkých národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu: Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Kazaši a mnohí ?alší. Ich preliatu krv a položené životy nikdy a nijako nezmení žiadna sú?asná politická situácia vo svete.
Ak to bol kedysi vojak ?ervenej armády, ktorý pri oslobodzovaní Slovenska položil život, tak aj dnes je to vojak ?ervenej armády, ktorého obeta si zaslúži naše spolo?né uznanie! Ni?enie pamätníkov ?ervenej armády, ktorého sme v posledných mesiacoch svedkami, nie je žiadnym prejavom slobody názoru, ale oby?ajným barbarstvom, ktoré musíme všetci hlboko odsúdi?! Je to neúcta k našej vlastnej histórii, ale hlavne je to neúcta k obetiam druhej svetovej vojny! A predovšetkým k tým, v?aka ktorým tu dnes máme možnos? slobodne stá?!
Vážené dámy, vážení páni,
udalosti druhej svetovej vojny nech sú pre nás pou?ením, do akého vražedného šialenstva môže svet sk?znu?, ak mier prestane by? našou prioritou. Nech je pre nás ponau?ením vývoj, ktorý vojne predchádzal. Videli sme rozpad svetového poriadku, upadajúcu moc demokracií, diktát mocných štátov z pozície sily. Ale i radikalizáciu nálad obyvate?stva a falošnú vieru v skratkovité riešenia prostredníctvom zbraní a agresie.
Vznik druhej svetovej vojny je komplexným zlyhaním politických elít, ktoré nedorástli na výzvy svojej doby a umožnili fašistickú expanziu. Aj dnes sme svedkami toho, že sa v základoch otriasa náš medzinárodný systém, ktorý celé desa?ro?ia garantoval spoluprácu a vzájomný rešpekt. Politika sa zmenila na hru ve?kých hrá?ov v zmysle ber alebo neber. V ich pracovniach sa opä? pokojne hovorí o anexii území, ako by išlo len o po?íta?ovú hru, a nie o osudy miliónov ?udských bytostí.
Vidíme oslabovanie vplyvu medzinárodných inštitúcii a rozkolísané bezpe?nostné záruky. A v takýchto neistých ?asoch sú najviac ohrozené práve malé štáty, akým je aj Slovensko. Preto pred nami ako politickými predstavite?mi Slovenskej republiky stojí v nasledujúcom období celý rad závažných rozhodnutí. Citlivo a zodpovedne musíme zvažova?, kto sú naši spojenci, kto nám garantuje stabilitu a bezpe?nos?, kto je pre nás partnerom do zlých ?ias. Izolované Slovensko bez demokratických spojencov, s ktorými nás spája aj spolo?ná ví?azná história, sa môže v nepredvídate?nom svete naozaj cíti? ohrozene. Preto sa pou?me z chýb minulosti a nikdy viac ich neopakujme!
Vážené dámy, vážení páni,
v?aka hrdinom, ktorí v druhej svetovej vojne položili život za našu slobodu, sme prežili nevídané mierové desa?ro?ia. Možno aj preto sme si navykli h?adie? na mier ako na úplnú samozrejmos?. Možno aj preto sme mysleli viac na iné priority akou je naša bezpe?nos?. Pred troma rokmi zažila Európa kruté precitnutie zo sna, že mier na tomto kontinente je ve?ný a nemenný. Aj v tejto chvíli za našou východnou hranicou zomierajú nevinní ?udia, aj v tejto chvíli diktujú vývoj u nášho suseda rakety a drony namiesto diplomatických rokovaní. A preto si práve v tejto chvíli úprimne želajme koniec tohto vojnového šialenstva. Nastolenie okamžitého trvalého a udržate?ného mieru na Ukrajine by bolo tou najlepšou oslavou konca druhej svetovej vojny. A nielen na Ukrajine, ale všade tam, kde dnes rin?ia zbrane, kde prichádzajú o život nevinní ?udia a kde mocní uverili tomu, že svoje ciele presadia násilím a agresiou.
Mnohí si dnes zatvárajú o?i pred tým, ?o v skuto?nosti každá vojna znamená. Ani ja osobne nepatrím ku generácii, ktorá ešte zažila na vlastnej koži hrôzy vojny. Ale je nesmierne dôležité pozna? rozdiel medzi krutou realitou každodenného života a prikrášleným poh?adom na vojnu z heroických filmov ?i kníh. Aj preto som práve dnes, krátko pred touto udalos?ou a oslavou, navštívil doma 101-ro?ného plukovníka Antona Lovasku. Chcel som od živého svedka vtedajších udalostí po?u?, s akým strachom vtedy ?udia ?akali na každý ?alší de? a netušili, ?i sa dožijú ve?era. Každá slovenská rodina prišla o niekoho zo svojho kruhu, každý de? ?udia trpeli strachom, hladom a rôznymi príkoriami – o živote vojakov na fronte ani nehovoriac. Toto je pravá tvár vojny. Toto je peklo, ktoré malo dávno vymiznú? z nášho slovníka. Toto je zúfalé volanie po mieri, ktoré dnes musíme naplni?. Kým sa však ?udstvo nevysporiada so zvrátenou potrebou vzájomného vraždenia sa, musíme by? pripravení, my všetci, za našu slobodu a bezpe?nos? bojova?.
A preto sa dnes verejne pýtam: boli by sme dnes ochotní v prípade ohrozenia vzia? do rúk zbra?, tak ako to urobili naši otcovia a dedovia? Boli by sme ochotní ís? do prvej línie a s nasadením vlastného života chráni? svoju vlas?? Boli by sme ochotní obetova? sa v zúfalých a ?ažkých podmienkach pre iných? Každý nech si na túto otázku odpovie úprimne a sám. Ale faktom ostáva, že sloboda sa nedá vybojova? na Facebooku, ani na Instagrame, ani na Tik-toku! Dá sa v tých naj?ažších chví?ach obháji? len so zbra?ou v ruke! A s vedomím, že môžeme prís? o život v boji proti tým, ktorí by nám chceli zobra? náš štát, našu zvrchovanos? a našu slobodu!
A preto pri poh?ade na hrdinov druhej svetovej vojny, s vedomím ich nekone?ného utrpenia a pamiatky tých, ktorí sa slobody nedožili, hovorím ve?mi jasne: Milujme svoju vlas?, vážme si svoju slobodu, ale bu?me ju pripravení bráni?. To je odkaz hrdinov druhej svetovej vojny. To je odkaz, ktorý si musí každý z nás nosi? vo svojom srdci a musí by? vždy pripravený pod?a neho aj kona?! Tak nám káže zodpovednos?, tak nám káže ?es?, tak nám káže vernos? k našej nádhernej vlasti – Slovenskej republike!
TASR informovala Kancelária prezidenta SR.
Upozornenie: TASR zverej?uje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávate?om, bez redak?nej úpravy. Zverej?ovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona ?. 385/2008 Z. z. o Tla?ovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
Zdroj feed teraz.sk
