Priestupný mesiac je výnimočný, vyskytol sa dokonca už aj 30. február

Bratislava 29. februára (TASR) – Február je výnimo?ný mesiac, ke?že je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú d?žku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim d?om sa raz za štyri roky – v tzv. priestupnom roku – pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopo?et je delite?ný štyrmi. V histórii sa však vyskytol aj 30. február, a to dokonca dvakrát.

Myšlienka prida? každý štvrtý rok de? navyše, aby sa zosúladil kalendár s reálnym obehom Zeme okolo Slnka, je stará viac než 2000 rokov. S priestupnými rokmi rátal tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaviedol rímsky politik a vojvodca Július Cézar v roku 46 pred našim letopo?tom s platnos?ou od roku 45 pred n. l.

Ako ho upozornil grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie, obeh Zeme okolo našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvr? d?a. Po štyroch rokoch už rozdiel medzi kalendárom a realitou predstavuje jeden celý de? – a tento de? sa musí vloži? do kalendára, aby sa disproporcia vyrovnala.

Pre?o vo?ba padla práve na február? V tom ?ase išlo o posledný mesiac roka, ktorého za?iatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Napokon tomu zodpovedali aj názvy mesiacov, ktoré sa zachovali dodnes – september bol v skuto?nosti siedmy, október ôsmy, november deviaty a december desiaty v roku.

Kalendár však neskôr potreboval ?alšiu opravu. Takzvaný tropický rok, ktorý ozna?uje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než 365 a štvr? d?a. V ?asoch pápeža Gregora XIII. (1502 – 1585) sa tak kalendár oproti skuto?nému obehu Zeme líšil o celých 10 dní a najmä pre katolícku cirkev bolo napríklad problémom stanovi? termín Ve?kono?nej nedele.

Systém, ktorý zaviedol Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov výnimky: roky delite?né stovkou (1800, 1900) priestupné nie sú. A naopak, roky delite?né ?íslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné. Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku „sko?il“ zo 4. októbra rovno na 15. október, ?ím sa nesúlad vyrovnal. Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a ?asto i s nedôverou. Mnoho ?udí tvrdilo, že ich reforma pripravila o jedenás? dní života.

Hne? v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty, Španielsko, Portugalsko, Po?sko a ?as? Talianska. Koncom roka ho zaviedli Holan?ania, ktorí sa tak pripravili o viano?né sviatky. V ?esku ho presadil za?iatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na území Slovenska za?al plati? v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918 ?o vysvet?uje paradox známy z ?ias totality – ke? komunistický režim oslavoval tzv. Ve?kú októbrovú socialistickú revolúciu 7. novembra (pod?a juliánskeho kalendára sa konala 25. októbra). Poslední prijali kalendár Rumuni (1919) a Gréci (1923).

V histórii existuje aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho odmietalo gregoriánsky kalendár a h?adalo vlastný spôsob reformy, vynechali priestupný de? v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili naspä? k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali dva priestupné dni – teda 29. aj 30. február. Nakoniec sa zmierili s gregoriánskym kalendárom rok po Angli?anoch, v roku 1753.

Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická moc pokúšala skonštruova? vlastný novátorský kalendár s 5-d?ovým týžd?om a 30-d?ovými mesiacmi, avšak bez úspechu.

Aj 29. február je bohatý na výro?ia. De? navyše posúva aj ro?né obdobia

Do moderných slovenských dejín sa 29. február 2020 zapíše ako dátum, kedy sa konali parlamentné vo?by. Na tento mimoriadny de?, ktorý sa pridáva do kalendára v priestupných rokoch – teda v rokoch, v ktorých je letopo?et delite?ný štyrmi – pripadá viacero udalostí, výro?í a aj zvykov.

Napríklad pod?a írskej legendy mohli 29. februára ženy žiada? mužov o sobáš. Ak muž odmietol, musel zaplati? pokutu, napríklad kúpi? žene dvanás? párov rukavíc, ktoré zakryli, že doty?ná nemá snubný prste?. Guinessova kniha rekordov eviduje rodiny s najvyšším po?tom detí narodených 29. februára, alebo tiež rodiny, kde nesú tento dátum narodenia tri generácie za sebou. V Británii je tiež 29. február D?om svätého Oswalda, arcibiskupa z Yorku, ktorý zomrel 29. februára 992 (29. 2. 992).

V Prahe 29. februára 1784 povode? a príval ?adových krýh poškodili Karlov most. V roku 1920 bola schválená Ústavná listina ?eskoslovenskej republiky, teda priestupný de? vošiel aj do politických dejín ?echov a Slovákov. Potvrdil to 29. február 1992, kedy sa v ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republike (?SFR) skon?ila registrácia tzv. kupónových knižiek.

Pod?a historických zdrojov bolo 29. februára 1504 zatmenie Mesiaca, ktoré moreplavec Krištof Kolumbus využil na odstrašenie jamajských Indiánov. Pakistan sa stal 29. februára 1956 islamskou republikou a pred 60 rokmi pozna?ila priestupný de? tragédia, ke? sa pri rakúskom Innsbrucku zrútilo britské lietadlo, v ktorého troskách zahynulo 83 osôb. ?alšie letecké neš?astie sa stalo 29. februára 1996 v Peru, o život pri ?om prišlo 117 ?udí.

Po 15 rokoch vo funkcii ministerského predsedu podal 29. februára 1984 demisiu Pierre Trudeau, otec dnešného kanadského premiéra Justina Trudeaua. O štyri roky neskôr v Juhoafrickej republike zatkli arcibiskupa Desmonda Tutu a ?alších sto k?azov pri pokuse odovzda? parlamentu petíciu proti vládnemu rozhodnutiu obmedzi? akéko?vek ?innosti namierené proti apartheidu. Presne 29. februára 1992 sa obyvatelia Bosny a Hercegoviny v referende vyslovili za nezávislos? svojej krajiny. A ke? sa v priestupný de? roku 2004 rozdávali filmové Oscary, snímka „Pán prste?ov: Návrat krá?a“ ich získala rekordných jedenás?.

Spomedzi známych osobností sa 29. februára narodil pápež Pavol III. (1468 – 1549), vojvodca Albrecht V. Bavorský (1528 – 1579) a ako jedna z najznámejších – taliansky hudobný skladate? Gioacchino Rossini (1792 – 1868). V priestupný de? roku 1860 sa narodil Herman Hollerith, vynálezca s?ítacieho stroja na dierne štítky, teda prvého ve?kého kroku k dnešnej výpo?tovej technike.

Po?sko-francúzsky maliar Balthasar Klossowski de Rola (známy ako Balthus) prišiel na svet 29. februára 1908. Rovnaký dátum narodenia 29. február 1920 mali francúzska here?ka Michéle Morganová (rodným menom Simone Renée Rousselová) a jej americký kolega James Mitchell. Americký herec Alex Rocco sa narodil 29. februára 1936 a taliansky herec Antonio Sabato Jr. v ten istý de? roku 1972.

Na Slovensku sa 29. februára v roku 1804 narodil katolícky k?az, publicista a mecén Jozef Panto?ek a v roku 1836 ve?kostatkár a archeológ Eugen ?ári.

Vloženie 29. februára ako priestupného d?a ovplyv?uje aj za?iatky jednotlivých ro?ných období – logicky ich posúva o približne 18 hodín (teda tri štvrtiny d?a) dozadu. Napríklad kým vlani nastala jarná rovnodennos? 20. marca o 22.24 h, tento rok to bude už o 4.06 h. Pred rokom bol prvý letný de? 21. júna, prvý jesenný de? 23. septembra a zimný 22. decembra, toho roku to budú 20. jún, 22. september a 21. december.