Ozrejmil, že v prípade nárastu agresivity ide niekedy aj o dôsledok dlhodobého vnútorného napätia, zanedbania, neviditeľnosti a pocitov frustrácie či nedostatku podpory v rodinnom prostredí, medzi kamarátmi aj v škole. „Zvlášť deti v adolescentnom veku vnímajú veľmi citlivo svoje sebaurčenie, chcú niekam patriť, chcú byť akceptované a prijaté. Keď sa tieto základné potreby bezpečia a uznania nenaplnia, deti často hľadajú únik v online svete,“ vysvetlil Mikloško.
Online svet však podľa komisára namiesto skutočnej pomoci ponúka ilúziu prijatia, často v radikalizovaných skupinách, ktoré ponúkajú zdanlivý pocit dôležitosti a výnimočnosti. Zároveň podľa Mikloška poskytujú sociálne siete a online prostredie priestor pre eskaláciu napätia, šírenie nenávistného obsahu a dezinformácií, ale aj pre napodobňovanie vzorcov správania, ktoré sa neskôr prenášajú do fyzického prostredia. Prípady extrémneho násilia, či už na Slovensku alebo v susedných krajinách, často predchádza agresivita v online prostredí.
Mikloško preto zdôraznil, že agresia na internete nie je oddelená od tej „reálnej“, ale je s ňou úzko prepojená a v mnohých prípadoch jej predchádza. „Mnohokrát čelíme otázke, prečo sa šikana prejavuje až v škole. Je to najmä preto, lebo duševne zranené dieťa sa prejaví až v bezpečnom prostredí. Ak to bezpečné prostredie preňho nie je doma, je to poväčšine práve škola. A tam si dokáže nájsť slabší článok a vybiť na ňom svoju frustráciu,“ zhodnotil komisár.
Úrad komisára pre deti opakovane zaznamenáva situácie, keď školy čelia závažným incidentom, no chýba im dostupný partner v systéme, ktorý by vedel včas a účinne zasiahnuť. Odborníci podľa Mikloška upozorňujú, že riaditelia a učitelia zostávajú na problém sami, pričom dostupnosť odborníkov, psychológov a najmä detských psychiatrov je nedostatočná, čakacie doby často presahujú 12 mesiacov. „Tieto témy spolu súvisia, preto ich budeme veľmi intenzívne sledovať,“ uzavrel Mikloško.
Zdroj feed teraz.sk
