Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že v regióne sa nachádza významná polykultúrna lokalita. Intenzívne osídlená bola už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ?udia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.
V posledných rokoch sa tu uskuto?nili viaceré povrchové zbery spojené s nedeštruktívnym prieskumom za využitia magnetometra. Získané výsledky zo širšieho skúmaného priestoru doložili osídlenie Želiezoviec vo viacerých historických obdobiach.
Archeológovia zachytili dve rozsiahle neolitické sídliská, osídlenie z doby bronzovej, z doby laténskej a z doby rímskej. Magnetometrickým prieskumom sa podarilo objavi? jedno z najvä?ších pohrebísk z doby laténskej na území Slovenska, a získali aj pôdorys rozsiahleho stredovekého osídlenia.
Doložené v?asno a vrcholno stredoveké osídlenie sa dá na základe získaných nálezov zaradi? k jednému z vä?ších obchodných centier spojeným s mýtnou stanicou. V?aka nim obchod prekvital na všetky svetové strany. Bohaté obchodné kontakty so vzdialenými regiónmi potvrdili po?etné nálezy, ktoré sa na lokalitu dostali zo západnej, severnej (oblas? Škandinávie) aj východnej Európy. Doložené sú aj obchodné trasy siahajúce až na juhovýchod, do oblasti Byzantskej ríše.
K najdôležitejším objavom však archeológovia radia zachytenie rímskeho po?ného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto ?asti Pohronia h?adali bádatelia už desiatky rokov. Analýza magnetometrie i samotné nálezy datujú tábor do druhej polovice 2. storo?ia nášho letopo?tu, ?o znamená, že bol založený v období tzv. markomanských vojen. Po?as nich na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia.
Nateraz ide o jediný zachytený rímsky po?ný pochodový tábor v blízkosti rieky Hron. „Môžeme s ve?kou pravdepodobnos?ou predpoklada?, že práve tu, ako Marcus Aurelius píše v závere prvej ?asti svojho filozofického pojednania Hovory k sebe samému, vzniklo úplne prvé knižné dielo na území dnešného Slovenska,“ skonštatovala Chebenová.
Zdroj feed teraz.sk
