„Nadchádzajúce prezidentské ‚voľby‘ v Rusku nebudú slobodné ani spravodlivé… Tieto voľby nebudú mať žiadnu demokratickú legitimitu,“ uviedli najvyšší diplomati Litvy, Lotyšska a Estónska v spoločnom vyhlásení.
Odsúdili tiež „totálny útok“ na opozíciu a nezávislé médiá v Rusku a kritizovali „nedostatok dôveryhodných alternatívnych kandidátov“.
Očakáva sa, že 71-ročný Putin, ktorý sa rozhodol kandidovať ako nezávislý, a nie ako nominant vládnucej strany Jednotné Rusko, a ktorý je najvyšším ruským predstaviteľom od roku 2000 a ovláda všetky „páky“ štátu, v marcových voľbách ľahko zvíťazí.
Rusko sa už roky snaží vytlačiť opozičné osobnosti z politického života a zabrániť im kandidovať vo voľbách. AFP uvádza, že útoky na opozíciu sa zintenzívnili po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Západné krajiny zároveň v piatok rozhorčili správy o smrti opozičného lídra Alexeja Navaľného v ruskom väzení.
Tohtoročné voľby sa v Rusku konajú na desiate výročie anexie ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, čo ministri pobaltských štátov označili za „ďalšiu očividnú provokáciu“.
Rusko tiež plánuje usporiadať voľby aj na Kryme a v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré v roku 2022 vyhlásilo za anektované.
„Rozhodne podporujeme ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Krym, Cherson, Záporožie, Doneck a Luhansk sú Ukrajina,“ dodali pobaltskí ministri.
Aj nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia voľby v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé. Okrem iného aj preto, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania.
Zdroj feed teraz.sk
