„Nadchádzajúce prezidentské ‚vo?by‘ v Rusku nebudú slobodné ani spravodlivé… Tieto vo?by nebudú ma? žiadnu demokratickú legitimitu,“ uviedli najvyšší diplomati Litvy, Lotyšska a Estónska v spolo?nom vyhlásení.
Odsúdili tiež „totálny útok“ na opozíciu a nezávislé médiá v Rusku a kritizovali „nedostatok dôveryhodných alternatívnych kandidátov“.
O?akáva sa, že 71-ro?ný Putin, ktorý sa rozhodol kandidova? ako nezávislý, a nie ako nominant vládnucej strany Jednotné Rusko, a ktorý je najvyšším ruským predstavite?om od roku 2000 a ovláda všetky „páky“ štátu, v marcových vo?bách ?ahko zví?azí.
Rusko sa už roky snaží vytla?i? opozi?né osobnosti z politického života a zabráni? im kandidova? vo vo?bách. AFP uvádza, že útoky na opozíciu sa zintenzívnili po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Západné krajiny zárove? v piatok rozhor?ili správy o smrti opozi?ného lídra Alexeja Nava?ného v ruskom väzení.
Tohtoro?né vo?by sa v Rusku konajú na desiate výro?ie anexie ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, ?o ministri pobaltských štátov ozna?ili za „?alšiu o?ividnú provokáciu“.
Rusko tiež plánuje usporiada? vo?by aj na Kryme a v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré v roku 2022 vyhlásilo za anektované.
„Rozhodne podporujeme ukrajinskú nezávislos?, suverenitu a územnú celistvos? v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Krym, Cherson, Záporožie, Doneck a Luhansk sú Ukrajina,“ dodali pobaltskí ministri.
Aj nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia vo?by v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé. Okrem iného aj preto, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania.
Zdroj feed teraz.sk
