Milanovič, ktorému mandát vyprší vo februári, sa teší podpore približne tretiny oprávnených voličov. Prieskumy verejnej mienky mu tým dávajú náskok pred jeho najsilnejším súperom Draganom Primoracom, lekárom spájaným s vládnucou Chorvátskou demokratickou úniou (HDZ).
O novej hlave štátu sa však pravdepodobne rozhodne až v druhom kole volieb, ktoré sa bude konať o dva týždne neskôr, ak žiaden z kandidátov nezíska v tom prvom nadpolovičnú väčšinu hladov.
Počas uplynulých piatich rokov bol Milanovič s Plenkovičom takmer neustále v konflikte pre zahraničnú a obrannú politiku Chorvátska, najmä v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine.
V roku 2020 zvíťazil Milanovič ako kandidát hlavného opozičného subjektu – Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP). Hoci obhajoval „normálne Chorvátsko“ ako liberálnu demokraciu, v ostatných rokoch používa populistickejšiu rétoriku. Odsúdil postoj Európskej únie k ruskej vojne proti Ukrajine, za čo ho premiér Plenkovič obvinil z presadzovania „proruských názorov“.
Prezident zastáva v Chorvátsku prevažne ceremoniálnu funkciu, zastupuje svoju krajinu na svetovej scéne, koordinuje zahraničnú politiku s vládou a je tiež zodpovedný za ozbrojené sily krajiny.
Zdroj feed teraz.sk
