V predchádzajúcich vo?bách v roku 2018 Alijeva podporilo 86,2 percenta voli?ov.
Alijev tak povedie na ložiská ropy bohatý Azerbajdžan ?alších sedem rokov. Jeho kritici však tvrdia, že stredajšie hlasovanie nebolo vzh?adom na represie ani slobodné, ani spravodlivé.
Šes?desiatdvaro?nému Alijevovi, ktorý prevzal prezidentský úrad po svojom otcovi Hejdarovi Alijevovi v roku 2003, napríklad vy?ítali, že vo vo?bách nemal vážnejšieho konkurenta. Všetkých šes? protikandidátov bolo od za?iatku nielenže úplne bez šance, ale Alijeva dokonca verejne podporovali.
Dve najvä?šie opozi?né strany vo?by na protest bojkotovali. ?udskoprávni aktivisti kritizovali skuto?nos?, že v posledných mesiacoch bolo zatknutých množstvo nezávislých novinárov a známy opozi?ný politik.
Prezidentské vo?by sa pritom mali uskuto?ni? až v roku 2025. Alijev posunutie ich termínu zdôvodnil tým, že potreboval potvrdi? svoj mandát po tom, ako azerbajdžanské sily vlani na jese? po desa?ro?ia trvajúcom konflikte obsadili separatistický región Náhorný Karabach, kde žili prevažne Arméni. Po jeho dobytí odtia? utieklo viac ako 100.000 karabašských Arménov. Vo?by sa v stredu konali aj v tam.
Politickí pozorovatelia však predpokladajú, že autoritársky prezident si tým chce rýchlo upevni? svoju moc, kým sa v spolo?nosti nezvýši nespokojnos? s problémami, akými sú zna?ná sociálna nerovnos? a prebujnená korupcia.
Zdroj feed teraz.sk
