Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Vysokoškolské vzdelanie v odbore financie, bankovníctvo, investovanie absolvoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Technickej univerzite v Košiciach.
V roku 2002 kandidoval do NR SR za Smer-SD, ale poslancom parlamentu sa nestal. Do roku 2006 však pracoval ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (Smer-SD).
Do parlamentu sa prvýkrát dostal po predčasných voľbách v roku 2006, keď vznikla aj prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). V parlamente pôsobil vo výbore pre hospodársku politiku, výbore na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a tiež ako člen mandátového a imunitného výboru. Opozičným poslancom NR SR sa stal po voľbách v roku 2010, bol členom výboru pre financie a rozpočet a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Po nasledujúcich predčasných voľbách opäť úspešne kandidoval za Smer-SD do NR SR, mandát poslanca si však neuplatnil, ale v rokoch 2012 – 2014 pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva financií SR. Od júla do novembra 2014 viedol ministerstvo školstva, keď vo funkcii ministra nahradil Dušana Čaploviča. Ešte v tom istom roku sa stal aj predsedom NR SR, keď 25. novembra nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD).
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bol začiatkom marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry namiesto Mareka Maďariča (Smer-SD), ktorý sa funkcie vzdal.
Politická kríza viedla k demisii tretej vlády Roberta Fica. Prezident SR Andrej Kiska 15. marca 2018 poveril Pellegriniho zostavením novej vlády. Ako premiér vlády, zloženej zo strán Smer-SD, SNS a Most-Híd, pôsobil od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom Smeru-SD.
V júni 2020 oznámil zámer založiť politickú stranu, pričom rezignoval na post podpredsedu Smeru-SD a zo strany odišiel. Pridalo sa k nemu aj ďalších desať poslancov parlamentu zvolených za Smer-SD.
Stranu Hlas-SD zaregistrovali 11. septembra 2020 a 28. novembra sa konal ustanovujúci snem, na ktorom delegáti zvolili Pellegriniho za jej predsedu. Po predčasných parlamentných voľbách 30. septembra 2023 sa strana Hlas-SD stala spolu s víťazným Smerom-SD a SNS súčasťou vládnej koalície a Pellegriniho 25. októbra 2023 zvolili poslanci 131 hlasmi za predsedu parlamentu.
Kandidatúru na post prezidenta SR Pellegrini oficiálne oznámil 19. januára 2024 v priestoroch Štátnej opery Banská Bystrica. V prvom kole prezidentských volieb, konalo sa 23. marca 2024, skončil na druhom mieste, keď získal 834.718 hlasov voličov, čo bolo 37,02 percenta. Spolu s víťazom prvého kola Ivanom Korčokom (958.393 hlasov; 42,51 percenta) postúpil do druhého kola, ktoré sa uskutočnilo 6. apríla 2024. V druhom kole získal Pellegrini 1.409.255 (53,12 percenta) hlasov voličov. Jeho protikandidát Korčok dostal 1.243.709 (46,87 percenta) hlasov.
Na košickom sneme strany Hlas-SD zvolili 1. júna 2024 delegáti za nového predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka. Zakladateľ Hlasu-SD a novozvolený prezident SR Pellegrini, ktorému bolo pozastavené členstvo v strane, získal pozíciu zakladajúceho predsedu.
Pellegriniho inaugurácia sa konala 15. júna 2024, keď počas slávnostného zasadnutia NR SR zložil prezidentský sľub. Prvá oficiálna zahraničná cesta Pellegriniho ako prezidenta SR viedla 26. júna 2024 do Českej republiky.
Zdroj: https://www.prezident.sk/page/zivotopis/
Zdroj feed teraz.sk
