Prezident sa mohol obrátiť na Ústavný súd, ale vzal to na seba

Bratislava 7. júna (Teraz.sk) – Prezident Peter Pellegrini sa mohol v prípade referendovej otázky obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR, podobne, ako to urobila v minulosti Zuzana Čaputová, ale vzal zodpovednosť na seba a rozhodol sám. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

To podľa neho automaticky neznamená, že sa nevypísaným referendom ÚS zaoberať nebude, keďže sa naň môže obrátiť druhá strana, teda zástupca iniciátorov referenda. „Prezident sa neobrátil na ÚS, čo mohol, ale nebolo to jeho povinnosťou. Ako to ja čítam, bolo by pre neho politicky výhodnejšie sa na ÚS obrátiť,“ konštatoval Hrabko.

Takýto postup by však bol podľa neho alibistickejší. „Prezidenta máme na to, aby o veciach rozhodoval a neobracal sa so všetkým na ÚS. Tak to nerobí ani s každým zákonom,“ poznamenal Hrabko.

Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:

Vecne by sa podľa neho dalo v niektorých pasážach s odôvodnením prezidenta polemizovať. „Napríklad, ak tvrdí, že nevie, čo je Slovenská republika, tak práve on je jej najvyšším reprezentantom dovnútra aj navonok,“ upozornil Hrabko.

V zásade však súhlasí s argumentom, že referendová otázka nebola formulovaná správne. Referendum iniciovalo mimoparlamentné Slovenské hnutie obrody. Žiadalo vyhlásiť referendum s otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“

Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:

https://api.soundcloud.com/tracks/2108130348

Podľa Hrabka je šanca, že by toto referendum bolo úspešné a prišla by naň viac ako polovica všetkých voličov veľmi malá, keďže zo všetkých celoštátnych referend v histórii Slovenska túto podmienku dokázalo splniť iba jedno. Ale ak by sa to aj stalo a väčšina by na túto otázku odpovedala „áno“, mohla by si túto odpoveď vláda interpretovať takmer ľubovoľne. „Záležalo by na výklade vlády, čo by si z toho zobrala a čo nie a mohla by sa dostať do sporu. Lebo to, čo je nejasné, je, ktoré sankcie koho a kedy poškodzujú,“ konštatoval.

Reakcie väčšiny politických strán na rozhodnutie prezidenta Hrabko označil za improvizované a chaotické. Za neadekvátne považuje očakávanie lídra SaS Branislava Gröhlinga, podľa ktorého by rozhodnutie prezidenta mohlo spôsobiť koaličnú krízu. „Neviem si predstaviť, aká koaličná kríza by z toho mala vzniknúť. To by bol úplný nonsens,“ poznamenal Hrabko.

Za dôležitú tému považuje upozornenie prezidenta na nové možnosti falšovania podpisov na petícii v prípade využívania umelej inteligencie. „Prezident nekontroloval, aspoň ja som to tak pochopil, počet podpisov. Ale jednoducho upozornil na túto situáciu a myslím si, že zodpovední by sa tým mali zaoberať,“ povedal Hrabko, podľa ktorého si pokrok vo využívaní umelej inteligencie zrejme vyžiada aj legislatívne zmeny v oblasti petícií.