Komisia pripomenula, že k tejto správe je pripojený pracovný dokument jej pracovných útvarov. Správa uvádza, že počet oznámení v rámci mechanizmu spolupráce EÚ sa od roku 2021, rok po nadobudnutí účinnosti príslušného nariadenia, zvýšil o 15 %.
V roku 2024 členské štáty EÚ oznámili 477 prešetrovaných priamych zahraničných investícií, čo v približne 10 % prípadov vyvolalo otázky zo strany iných členských štátov. Zo 477 oznámených prípadov bola väčšina, až 92 %, uzavretá do dvoch týždňov. Zvyšných osem percent prípadov bolo predmetom hĺbkového posúdenia bezpečnostných rizík.
Približne polovica týchto podrobných posúdení sa týkala výroby a boli často vyvolané obavami z možného úniku technológií alebo špecifických znalostí, ako aj otázkami bezpečnosti dodávok.
V súlade s predchádzajúcim rokom eurokomisia vydala stanoviská v menej ako dvoch percentách prípadov. Správa tiež ukazuje, že do konca roka 2024 malo 24 členských štátov EÚ zavedené vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa preverovania PZI.
V januári 2024 EK predložila legislatívny návrh na ďalšie posilnenie súčasného rámca EÚ pre skríning priamych zahraničných investícií. Ak sa na ňom spoluzákonodarcovia z Európskeho parlamentu a Rady EÚ (členské štáty) dohodnú, revidované nariadenie uloží všetkým členským štátom EÚ povinnosť zaviesť a udržiavať národný mechanizmus skríningu priamych zahraničných investícií a zaviesť minimálnu úroveň harmonizácie v celej EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
