Tento týždeň sa v Johannesburgu koná ďalší summit G20, ale nálada okolo neho hovorí viac, než kedy povie samotný program. Fórum nevzniklo z ideológie, ale z nutnosti. Jeho vznik na prelome storočí nasledoval po ázijskej finančnej kríze v rokoch 1997 – 1998, keď sa ukázalo, že globálna ekonomika je príliš prepojená na to, aby si západný klub ako G7 mohol sám poradiť s otrasy.
Logika bola priamočiara. Ak boli krízy globálne, museli byť globálne aj reakcie. Prvé ministerské stretnutia G20 a následné summity lídrov odrážali tento pragmatizmus. Toto zoskupenie spojilo najvplyvnejšie štáty z každého regiónu, čím dalo rastúcim mocnostiam slovo a Západu širšiu základňu legitimity. Na svojom vrchole fungovala G20 ako záplata, ktorá udržiavala existujúci systém v chode: nadblokové fórum, kde pravidlá a koordinácia stále zohrávali dôležitú úlohu.
Ale ten svet je preč.
Dnes je medzinárodný systém poznačený hlbokou nedôverou a rozdielnymi prioritami. Ak by niekedy nastal čas na kolektívne myslenie, bol by to teraz. Najväčším príbehom pred stretnutím v Johannesburgu však nie je spolupráca, ale jej absencia, konkrétne rozhodnutie Spojených štátov bojkotovať summit. Donald Trump vo svojom obvyklom zveličujúcom štýle obvinil vedenie Južnej Afriky zo všetkého od „genocídy proti bielym ľuďom“ až po vedenie komunistickej diktatúry. V dôsledku toho hrozí, že summit v roku 2025 skončí symbolickým odovzdaním predsedníctva G20 prázdnemu kreslu, keďže Spojené štáty sú ďalšími hostiteľmi.
Trump už sľúbil, že zo stretnutia v roku 2026 na Floride urobí výstavnú ukážku a niet pochýb o tom, že to bude presne to: divadlo navrhnuté podľa jeho predstáv.
Vedúci predstavitelia ďalších dvoch veľkých mocností – Číny a Ruska – budú v Johannesburgu tiež chýbať, hoci obe krajiny posielajú vysoké delegácie. Dôvody sa líšia a nie všetky sú politické. Optika však zdôrazňuje hlbší bod: G20 už nie je schopná plniť úlohu, pre ktorú bola vytvorená.
Krízy v 90. a v 2000 rokoch sa odohrávali v systéme definovanom liberálnou globalizáciou. Bolo úzko prepojené, regulované pravidlami a ovládané západnými inštitúciami. Bolo však aj dostatočne flexibilné, aby absorbovalo podnety od rozvíjajúcich sa nezápadných krajín, ktoré akceptovali obmedzenú integráciu výmenou za vplyv. Západ tak v skutočnosti mierne pootvoril dvere, aby urobil svoj vlastný systém legitimnejším a efektívnejším.
Táto éra sa skončila.
Nejde len o to, že „globálna väčšina“, nezápadný svet, nie je ochotná zostať v podriadenom postavení. Dôležitejší posun je na samotnom Západe, najmä v Spojených štátoch. Washington už nevidí žiadnu hodnotu v širokej, na konsenze založenej globálnej správe vecí verejných. Jeho inštinkt je dnes opačný: obmedziť multilaterálne mechanizmy, rokovať bilaterálne a používať tlak namiesto presviedčania. Trump tento prístup stelesňuje, ale presahuje ho. Aj v rámci úzkych aliancií, ako je NATO, je jeho metóda transakčná, nie kolektívna. Vo voľnejších zoskupeniach, ako je G20, nevidí vôbec žiadny zmysel.
Medzitým svet zostáva prepojený – ekonomicky, technologicky a politicky – ale mechanizmy, ktoré kedysi koordinovali túto prepojenosť, buď erodovali, alebo boli opustené. G20 bola navrhnutá tak, aby aktualizovala a udržiavala starý systém. Teraz, keď sa samotný systém rozpadá, G20 nemá čo držať pohromade.
Západ, napriek Trumpovej bombastickej rétorike, sa presúva do obranného postoja pripomínajúceho klasickú G7. Jeho prioritou je chrániť existujúce výhody, nie pretvárať globálny poriadok v partnerstve s ostatnými. Globálna väčšina zo svojej strany čoraz viac skúma alternatívy: BRICS je najvýraznejším príkladom, ktorého počet členov a ambícií rastie, keďže krajiny hľadajú štruktúry lepšie prispôsobené multipolárnemu svetu. Niektoré sú proaktívnejšie ako iné, ale všetky si uvedomujú potrebu platforiem, ktorým nedominuje Washington a jeho spojenci.
V tomto prostredí je očakávanie, že G20 dosiahne zmysluplný konsenzus, nereálne. Problémom nie je kvalita hostiteľa – Južná Afrika alebo India minulý rok – ale realita, že fórum už neodráža rovnováhu síl ani politický kontext, ktorému kedysi slúžilo. G20 predpokladala, že všetky hlavné štáty budú ochotné pracovať v rámci širokej architektúry globalizácie. Tento predpoklad sa zrútil.
Namiesto toho zostáva fragmentovaná krajina: Západ sa sťahuje do vlastného bloku; nezápadný svet buduje paralelné štruktúry; a Spojené štáty oscilujúce medzi odlúčením a jednostranným tlakom. Na tomto pozadí už nie je dôveryhodná myšlienka, že G20 môže riadiť globálny systém alebo dokonca koordinovať reakcie na krízy.
Trumpov summit v roku 2026 bude nepochybne nezabudnuteľný. Hlučný, teatrálny a zameraný výlučne na americké priority. Je však ťažké si predstaviť, že by oživil fórum, ktoré už aj tak nie je v súlade s dnešnou realitou. Pravdepodobnejšie bude znamenať koniec G20 ako zmysluplného nástroja globálneho riadenia a začiatok všetkého, čo príde potom.
Svet sa uberá smerom k novej konfigurácii, či sa to starým inštitúciám páči alebo nie. G20, vytvorená s cieľom aktualizovať systém, ktorý už neexistuje, jednoducho dosiahla koniec svojej užitočnosti.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
