Tento týžde? sa v Johannesburgu koná ?alší summit G20, ale nálada okolo neho hovorí viac, než kedy povie samotný program. Fórum nevzniklo z ideológie, ale z nutnosti. Jeho vznik na prelome storo?í nasledoval po ázijskej finan?nej kríze v rokoch 1997 – 1998, ke? sa ukázalo, že globálna ekonomika je príliš prepojená na to, aby si západný klub ako G7 mohol sám poradi? s otrasy.
Logika bola priamo?iara. Ak boli krízy globálne, museli by? globálne aj reakcie. Prvé ministerské stretnutia G20 a následné summity lídrov odrážali tento pragmatizmus. Toto zoskupenie spojilo najvplyvnejšie štáty z každého regiónu, ?ím dalo rastúcim mocnostiam slovo a Západu širšiu základ?u legitimity. Na svojom vrchole fungovala G20 ako záplata, ktorá udržiavala existujúci systém v chode: nadblokové fórum, kde pravidlá a koordinácia stále zohrávali dôležitú úlohu.
Ale ten svet je pre?.
Dnes je medzinárodný systém pozna?ený hlbokou nedôverou a rozdielnymi prioritami. Ak by niekedy nastal ?as na kolektívne myslenie, bol by to teraz. Najvä?ším príbehom pred stretnutím v Johannesburgu však nie je spolupráca, ale jej absencia, konkrétne rozhodnutie Spojených štátov bojkotova? summit. Donald Trump vo svojom obvyklom zveli?ujúcom štýle obvinil vedenie Južnej Afriky zo všetkého od „genocídy proti bielym ?u?om“ až po vedenie komunistickej diktatúry. V dôsledku toho hrozí, že summit v roku 2025 skon?í symbolickým odovzdaním predsedníctva G20 prázdnemu kreslu, ke?že Spojené štáty sú ?alšími hostite?mi.
Trump už s?úbil, že zo stretnutia v roku 2026 na Floride urobí výstavnú ukážku a niet pochýb o tom, že to bude presne to: divadlo navrhnuté pod?a jeho predstáv.
Vedúci predstavitelia ?alších dvoch ve?kých mocností – ?íny a Ruska – budú v Johannesburgu tiež chýba?, hoci obe krajiny posielajú vysoké delegácie. Dôvody sa líšia a nie všetky sú politické. Optika však zdôraz?uje hlbší bod: G20 už nie je schopná plni? úlohu, pre ktorú bola vytvorená.
Krízy v 90. a v 2000 rokoch sa odohrávali v systéme definovanom liberálnou globalizáciou. Bolo úzko prepojené, regulované pravidlami a ovládané západnými inštitúciami. Bolo však aj dostato?ne flexibilné, aby absorbovalo podnety od rozvíjajúcich sa nezápadných krajín, ktoré akceptovali obmedzenú integráciu výmenou za vplyv. Západ tak v skuto?nosti mierne pootvoril dvere, aby urobil svoj vlastný systém legitimnejším a efektívnejším.
Táto éra sa skon?ila.
Nejde len o to, že „globálna vä?šina“, nezápadný svet, nie je ochotná zosta? v podriadenom postavení. Dôležitejší posun je na samotnom Západe, najmä v Spojených štátoch. Washington už nevidí žiadnu hodnotu v širokej, na konsenze založenej globálnej správe vecí verejných. Jeho inštinkt je dnes opa?ný: obmedzi? multilaterálne mechanizmy, rokova? bilaterálne a používa? tlak namiesto presvied?ania. Trump tento prístup steles?uje, ale presahuje ho. Aj v rámci úzkych aliancií, ako je NATO, je jeho metóda transak?ná, nie kolektívna. Vo vo?nejších zoskupeniach, ako je G20, nevidí vôbec žiadny zmysel.
Medzitým svet zostáva prepojený – ekonomicky, technologicky a politicky – ale mechanizmy, ktoré kedysi koordinovali túto prepojenos?, bu? erodovali, alebo boli opustené. G20 bola navrhnutá tak, aby aktualizovala a udržiavala starý systém. Teraz, ke? sa samotný systém rozpadá, G20 nemá ?o drža? pohromade.
Západ, napriek Trumpovej bombastickej rétorike, sa presúva do obranného postoja pripomínajúceho klasickú G7. Jeho prioritou je chráni? existujúce výhody, nie pretvára? globálny poriadok v partnerstve s ostatnými. Globálna vä?šina zo svojej strany ?oraz viac skúma alternatívy: BRICS je najvýraznejším príkladom, ktorého po?et ?lenov a ambícií rastie, ke?že krajiny h?adajú štruktúry lepšie prispôsobené multipolárnemu svetu. Niektoré sú proaktívnejšie ako iné, ale všetky si uvedomujú potrebu platforiem, ktorým nedominuje Washington a jeho spojenci.
V tomto prostredí je o?akávanie, že G20 dosiahne zmysluplný konsenzus, nereálne. Problémom nie je kvalita hostite?a – Južná Afrika alebo India minulý rok – ale realita, že fórum už neodráža rovnováhu síl ani politický kontext, ktorému kedysi slúžilo. G20 predpokladala, že všetky hlavné štáty budú ochotné pracova? v rámci širokej architektúry globalizácie. Tento predpoklad sa zrútil.
Namiesto toho zostáva fragmentovaná krajina: Západ sa s?ahuje do vlastného bloku; nezápadný svet buduje paralelné štruktúry; a Spojené štáty oscilujúce medzi odlú?ením a jednostranným tlakom. Na tomto pozadí už nie je dôveryhodná myšlienka, že G20 môže riadi? globálny systém alebo dokonca koordinova? reakcie na krízy.
Trumpov summit v roku 2026 bude nepochybne nezabudnute?ný. Hlu?ný, teatrálny a zameraný výlu?ne na americké priority. Je však ?ažké si predstavi?, že by oživil fórum, ktoré už aj tak nie je v súlade s dnešnou realitou. Pravdepodobnejšie bude znamena? koniec G20 ako zmysluplného nástroja globálneho riadenia a za?iatok všetkého, ?o príde potom.
Svet sa uberá smerom k novej konfigurácii, ?i sa to starým inštitúciám pá?i alebo nie. G20, vytvorená s cie?om aktualizova? systém, ktorý už neexistuje, jednoducho dosiahla koniec svojej užito?nosti.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
