Vo?by do Európskeho parlamentu (EP) sa uskuto?nia 6. až 9. júna a šance, že si šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová udrží svoje miesto, sa zmenšujú. Rastúca nesystémová pravicová mobilizácia môže podpori? euroskeptických poslancov EP, ktorí spochyb?ujú proamerický postoj von der Leyenovej. Strata podpory v Európskej rade prispieva k jej problémom.
V predve?er eurovolieb zverejnilo Politico príbeh s titulkom „Charles Michel plánuje pomstu Ursule von der Leyenovej“. Príbeh vzbudil ve?kú pozornos?, ke?že pozícia predsedu Európskej komisie je k?ú?ová. Prezident stojí na ?ele celej výkonnej zložky moci v rámci EÚ. To však nie je všetko: len komisia a jej šéf môžu predklada? návrhy zákonov na hlasovanie v Európskom parlamente, ?o dalo von der Leyenovej (VDL) aj ur?itú legislatívnu páku.
Po?as svojho mandátu urobila VDL nieko?ko kontroverzných krokov, ktoré z nej robia aj rozde?ujúcu kandidátku. Tieto kroky zah??ali:
Pozvanie ohrozenej a zbeda?enej Ukrajiny do EÚ a prís?ub rýchleho ?lenstva po?as protestov v Po?sku a Rumunsku proti lacnému ukrajinskému vývozu;
Nekolegiálny spôsob vedenia politiky EÚ, dokonca aj šéf zahrani?nej politiky EÚ Josep Borrell povedal denníku El País*, že „by si nemala pripisova? osobné zásluhy za všetky úspechy Európskej komisie“;
aktívne lobovanie za vä?šie zapojenie EÚ do protiruských sankcií a ?lenských krajín EÚ do vojenskej pomoci Ukrajine, ?o viedlo k protestom Ma?arska a nesystémovej pravice vo Francúzsku a Nemecku.
Niet divu, že správa o tom, že von der Leyen má silného nepriate?a v osobe Michela, šéfa Európskej rady, vzbudila pozornos?.
Gilbert Doctorow analytik medzinárodných vz?ahov a ruských záležitostí obvinil VDL z „uzurpovania“ moci.
„Najvä?ším uzurpátorom je, samozrejme, predsední?ka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorá vzala do svojich rúk všetky druhy rozhodovania, ktoré za jej predchodcov bolo ponechané na (Európsku) radu, teda hlavy štátov konajúce spolo?ne, resp. do jednotlivých ?lenských štátov EÚ,“ povedal pre Sputnik. „Musí by? zbavená úradu. Aby sa však táto spásonosná zmena udiala, musia pravicové strany dosiahnu? 9. júna ve?ké výsledky.“
Vo?by ako výzva
Viaceré európske médiá pripomenuli, že VDL sa stal predsedom Európskej komisie v roku 2019 nedemokratickým spôsobom, do ktorého sa zapojila aj Michelova Európska rada.
Ako informoval nemecký Der Spiegel, von der Leyenová nezískala ?estné hlasovanie v novozvolenom Európskom parlamente, ke?že kandidovalo ve?a kandidátov. Namiesto toho bola jej kandidatúra „ru?ne vybratá na dôvernom stretnutí“ Európskej rady. Nevolená inštitúcia, Európska rada je orgán, ktorý združuje prezidentov a premiérov ?lenských krajín EÚ.
Tentoraz bude musie? von der Leyenová s najvä?šou pravdepodobnos?ou prejs? skuto?nými vo?bami v Európskom parlamente bez toho, aby sa Európska rada zaoberala jej kandidatúrou.
Takže, spoliehajúc sa na svoje vlastné výpo?ty, Politico v ?alšom titulku uzatvára: „Von der Leyen potrebuje 361 hlasov, aby si udržala prácu.
Ale toto je zložitá výzva.
Európsky parlament má 720 kresiel a VDL pomáha fakt, že alternatívni kandidáti na jej post sú relatívne „neznámi“, navrhujú ich jednotlivé frakcie v EP, a nie koalície. Kandidatúru Nicholasa Schmita (eurokomisára, Luxembursko) predložila frakcia socialistov a demokratov (S&D, o?akávaných 136 mandátov). Kandidatúru Waltera Baiera (Európska ?avica, Rakúsko) navrhla frakcia ?avica (38 o?akávaných mandátov).
O?akáva sa, že Európska ?udová strana (EPP), ktorá ako prvé navrhla kandidatúru VDL, získa 170 mandátov, pod?a prognózy verejnej služby Europe Elects.
To je v porovnaní s ostatnými kandidátmi ve?a, ale na zabezpe?enie postu predsední?ky Európskej komisie von der Leyenovej to nesta?í. Politico poznamenáva, že aj v prípade, že by VDL získala podporu nielen konzervatívcov z EPP, ale aj liberálnej Renew Europe a mierne ?avicovej S&D, to stále nemusí sta?i?.
Formálne by to dalo VDL 390 hlasov, ?o je ove?a viac ako minimum 360. Politico však poznamenáva, „je pravdepodobné, že nie?o viac ako 10 percent zákonodarcov v každej z týchto skupín bude bu? proti von der Leyenovej, alebo sa zdrží hlasovania. ve?ký de?.“
Existuje mnoho spôsobov, ako si von der Leyen znepriatelila poslancov z takých strán, ako je po?ská PiS (?len frakcie Európskej ?udovej strany) alebo individuálna strana Fidesz Viktora Orbána. PiS bola vystavená neustálemu tlaku a EÚ jej celému Po?sku udelila pokuty za údajné porušovanie „právneho štátu“. Sankcie EÚ zasiahli celé po?ské regióny. A ma?arský Fidesz bol práve svojvo?ne vylú?ený z frakcie EPP lojálnej VDL kvôli Orbánovmu nezávislému postoju k migrácii, rodinnej politike a vz?ahom s Ruskom.
„Je vysoko pravdepodobné, že von der Leyenová príde o pozíciu predsední?ky Komisie. Žia?, nie kvôli jej politike vo?i Rusku, ale kvôli jej autoritárskemu, nekolegiálnemu spôsobu vedenia Komisie,“ poznamenal Gilbert Doctorow.
Roztrhané medzi Meloni, Le Pen a ‚mainstream‘ strany
Potreba nakloni? si poslancov EP a ?lenov Európskej rady zárove? postaví VDL pred ?ažké rozhodnutia.
Napríklad VDL môže chcie? získa? priaze? talianskeho premiéra Georga Meloniho, aby získal jej podporu v postavení Meloniho ako talianskeho premiéra a ?lena Európskej rady. Meloniho strana Fratelli d’Italia sa však teraz snaží v Európskom parlamente vytvori? jednotnú frakciu s francúzskym Národným zhromaždením Marine Le Penovej a s Orbánovom Fideszom.
Pod?a správ The Guardian je zárove? EPP VDL v spore s Orbánom a Fideszom po tom, ?o EPP vylú?ila Fidesz zo svojej frakcie. A liberáli a socialisti nechcú podporova? prezidenta EK, ktorý sa spolieha na krajnú pravicu, konkrétne na Fratelli d’Italia a Národné zhromaždenie Le Penovej, ktoré S&D a liberálna obnova považujú za „extrémistické“ a „proruské“.
Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen (vpravo) a litovská prezidentka Dalia Grybauskaite sa rozprávajú s vojakom po?as uvítacej ceremónie práporu posilnenej predsunutej prítomnosti NATO na vojenskej základni Rukla asi 130 km (80 mí?) západne od hlavného mesta Vilnius v Litve. 7. februára 2017
VDL teda stojí pred namáhavou úlohou. Zárove? musí poteši? Meloniho a vyhnú? sa znepriateleniu hlavných strán – EPP, liberálov a socialistov. To bude ?ažké, pretože mnohí voli?i považujú alternatívne, nesystémové pravé krídlo za jediného obhajcu suverenity svojich krajín. Doctorow o?akáva, že to bude napríklad Národné zhromaždenie Le Penovej “ve?ký ví?az” nadchádzajúcich volieb.
Márne o?akávania
Premietne sa však zvýšenie podpory voli?ov do zmien v politike? Vä?šinu rozhodnutí na úrovni EÚ neprijíma Európsky parlament, ale komisia VDL. Nedá sa teda o?akáva? rýchla zmena, povedal politológ.
„Pochybujem, že vo?by prinesú nejakú významnú zmenu v podpore Ukrajiny zo strany EÚ. To si vyžiada drvivé ví?azstvo ?udí podobného zmýš?ania ako Le Penová a takých ?udí nie je medzi vládnymi elitami ani mimo nich ve?a,“ povedal Doctorow. „To isté možno poveda? o postoji EÚ k obrane, nech je akoko?vek samovražedný.“
Žia?, ví?aza v súboji o predsedníctvo komisie neur?í ani tak voli?, ako skôr politický obchod s ko?mi po zvolení nového Európskeho parlamentu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
