Šarendová-Panasjuková pôvodne pôsobila v meste Brest na západe Bieloruska. Je jednou z najznámejších bieloruských väzňov, ktorí boli prepustení za posledných niekoľko mesiacov, a jej svedectvo je podľa AFP vzácnou výpoveďou zvnútra neslávne známeho bieloruského väzenského systému.
„Hospitalizovali ma na psychiatrii… Tradícia represívnej psychiatrie nezanikla. Videla som správu psychiatra vo väzení, stálo v nej: ‚Označuje sa za politického väzňa, diagnóza: paranoidná porucha osobnosti‘,“ uviedla 49-ročná aktivistka na tlačovej konferencii v litovskom hlavnom meste Vilnius.
Tvrdí, že počas svojho uväznenia strávila viac než 270 dní v izolácií alebo celách na výkon trestu, ktoré prirovnala k „pivniciam“ sovietskej tajnej služby NKVD. Trestanecké cely ďalej opísala ako miestnosti, kde sa nikdy nevetrá a kde ženy spia na holých pričniach. „Je to neustály morálny teror. Otvorená toaleta. Svetlo svieti 24 hodín. Je tam veľmi chladno,“ vysvetlila.
Desiatky ďalších politických väzňov, ktorých omilostili za uplynulého polroka, boli podľa nej nútené spolupracovať s bieloruskou tajnou službou KGB. „Pri prepúšťaní politických väzňov sa vytvorila určitá prax. Človek je mučený, mučený, mučený a v jednom momente idú k nim napísať žiadosť o omilostenie,“ povedala s tým, že sama žiadosť napísala pre obavy, že sa z väzenia nikdy nedostane a neuvidí svoje deti. Väzni sú podľa nej nútení prosiť o milosť aj pred kamerou a aby človeka „úplne zlomili a zdiskreditovali“, nútia ho podpísať dôverný dokument o spolupráci s KGB. Aj ona papiere podpísala, teraz sa od nich dištancuje.
Šarendová-Panasjuková je jednou z viac než 3700 osôb, ktoré v Bielorusku podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna uväznili za vystupovanie proti režimu v priebehu posledných piatich rokov. Aktivistka odmietla prezradiť podrobnosti o tom, ako utiekla z vlasti, kde bola pod policajným dohľadom a nemohla odísť zákonným spôsobom. V Litve sa pripojila k svojim dvom synom a manželovi, ktorí tam od jej uväznenia žijú.
Zdroj feed teraz.sk
