TRUMP AKO OBYČAJNÝ SUPERMARKETOVÝ ZLODEJ A BANKOMATOVÝ LUPIČ
Predvčerajšie dramatické udalosti, keď sa v Caracase uskutočnil nočný prepad hlavného mesta Venezuely a sídla prezidenta republiky, s následným odvlečením legitímnej hlavy suverénneho štátu latinskej Ameriky a jeho manželky ozbrojenou bandou Delta Force do New Yorku, majú aj svoj obyčajný morálny a trestnoprávny aspekt, nielen aspekt medzinárodný, zahranično-politický či dokonca geopolitický.
Celý svet to v týchto dňoch komentuje – v prevažnej miere presne a správne – že v tejto veci vôbec nejde o trest za obchodovanie s drogami, lebo drogy boli v prejave prezidenta Trumpa na jeho tlačovke spomenuté iba 6 razy, ale gigantické ropné zásoby Venezuely až 21 krát. Divoký západ devätnásteho storočia ako vyšitý! Aký je rozdiel medzi bankomatovým lupičom, ktorý za hlbokej tmy, keď slušní ľudia uprostred noci spia, odpáli nálož v bankomate, aby si odniesol peňažný obnos, ktorý mu nepatrí, a prezidentom USA, ktorý sa podujal privlastniť si bohaté ropné zdroje cudzieho štátu? Presne v štýle gangsterských bánd z filmov o Winnetouovi a Old Shatterhandovi, v ktorých sa vždy nejaký zvrhlý bandita divokého západu ála Santer, Rolins alebo Calvera z filmu o siedmich statočných so svojou tlupou rozhodli prepadnúť poštový dostavník, vykradnúť cudzie nálezisko zlatých nugetov alebo obrať chudobných dedinčanov o potraviny.
Caracas, a spolu s ním celý šokovaný svet, sa stal svedkom presne rovnakého westernového zločinu, ibaže tým to zrejme nemieni skončiť. Kanaďania to včera na internete živo diskutovali s vážnymi obavami o Trumpov zálusk na privlastnenie si celej Kanady s jej nesmiernym bohatstvom nerastných surovín ako 51. štátu USA. Grónsko, patriace Dánsku, sa tiež môže tešiť, že sa jedného dňa proti svojej vôli stane súčasťou USA ako 52. štát krajiny. Ani Mexický záliv už predsa nie je „Mexický“. Donald Trump sa nám na Nový rok definitívne zbláznil, a tí, čo na tej šialenej floridskej tlačovke za ním stáli, sa zbláznili vedno s ním. Počúvať ich reči o vzkriesenej Monroeovej doktríne, spolu s nekonečnou samochválu a vyzdvihovaním jedinečnosti USA z úst choromyseľného Trumpa a jeho ministrov obrany a zahraničia, bolo pre veľmi silné žalúdky.
Čo na to svinstvo zásadová Tulsi Gabbardová, šéfka amerických spravodajských služieb? Tá spravodlivá a múdra žena bola predsa vždy proti akémukoľvek vojenskému zasahovaniu USA v cudzích štátoch? Žeby sa nakoniec zbláznila aj ona? Dúfam, že nie, veď aj denník Los Angeles Times si všimol jej záhadné mlčanie o gangsterskej vojenskej udalosti vo Venezuele. Poznajúc jej neochvejnú mravnú zásadovosť v otázkach všetkých minulých odsúdeniahodných amerických vojenských zásahov v zahraničí, určite má teraz obrovský morálny problém a konflikt v duši.
Premiér Robert Fico sa včera podvečer vo svojom posolstve, určenom znepokojenej slovenskej verejnosti, vyjadril štátnicky jasne a nedvojznačne. To treba vítať. Iná vec je, aké gule budeme teraz mať ako suverénny štát aj na verejných medzinárodných fórach, prípadne či odíde zo Slovenska aj nejaký oficiálny protest s adresou Bieleho Domu, povedzme nejaký protestný demarš, alebo budeme apelovať iba na neschopnú Európsku komisiu, aby také niečo podnikla ako celok, aj s našim podpisom.
Uvidíme ako sa to celé ešte vyvinie ďalej. Vôbec by ma ale neprekvapilo ak by niekto prišiel s kolektívnym návrhom bojkotovať letné majstrovstvá sveta vo futbale v USA. Prečo nie?
Zdroj telegram
