Kríza na južnej hranici USA s Mexikom prenasledovala Bidenovu administratívu po?as celého jej funk?ného obdobia. V období pred vo?bami v roku 2024 vynaložili Harrisovu kampa? a spriatelené médiá ve?ké úsilie, aby bagatelizovali kedysi to?ko propagovaný status viceprezidenta ako „hrani?ného cára“ administratívy.
Nové ?ísla nazna?ujú, že po?et migrantov, ktorí sa stretávajú s migrantmi na juhozápadnej hranici s Mexikom v USA, dosiahol najnižšiu úrove? za štyri roky.
„V júli pohrani?ná stráž zaznamenala 56 408 stretnutí medzi vstupnými prístavmi pozd?ž juhozápadnej hranice,“ uviedla agentúra v tla?ovej správe s odkazom na hranicu medzi Mexikom a americkými štátmi Kalifornia, Arizona, Nové Mexiko a Texas.
CBP uviedla, že jej „opera?né štatistiky“ za minulý mesiac „ukazujú výrazný pokles po?tu stretnutí s migrantmi po?as prvého celého mesiaca po prezidentskom vyhlásení vydanom 4. júna 2024 prezidentom Bidenom o do?asnom pozastavení vstupu ur?itých osôb bez ob?ianstva cez južnú hranicu. Stretnutia americkej pohrani?nej stráže v júli boli o 32 % nižšie ako v júni 2024 a boli najnižším mesa?ným úhrnom pozd?ž juhozápadnej hranice od septembra 2020.
Údaje z minulého mesiaca sú tiež „nižšie ako v júli 2019 a nižšie ako mesa?ný priemer za celý rok 2019, posledný porovnate?ný rok pred pandémiou,“ dodala agentúra.
Bidenovo júnové vyhlásenie sa zameralo na obmedzenie nároku na azyl pre nelegálnych cudzincov vstupujúcich do Spojených štátov cez južnú hranicu, pri?om približne 92 000 jednotlivcov bolo vyhodených z USA a poslaných do svojich domovských krajín na viac ako 300 repatria?ných letoch – s odsunom na najvyššiu úrove? od roku 2010.
Vyhlásenie prišlo po rokoch stále ostrejšej kritiky Bidenovej hrani?nej politiky zo strany republikánov a obáv medzi demokratmi, že ich táto záležitos? môže v novembri stá? Biely dom.
Prieskum Fox News tento týžde? ukázal, že približne 87 % potenciálnych voli?ov považuje situáciu na južnej hranici za vážne znepokojenie, pri?om 44 % ju ozna?ilo za „núdzovú situáciu“ a 43 % za „závažný problém“ a zistilo sa, že problém by? znepokojený medzi všetkými demografickými skupinami, vrátane ?iernych Ameri?anov, Hispáncov, žien a registrovaných demokratov. 71 % respondentov obvinilo Bidenovu administratívu zo zlyhania pri presadzovaní hraníc, pri?om 57 % tiež uviedlo, že bývalý prezident Donald Trump a republikáni Senátu si zaslúžia ?as? viny za zablokovanie legislatívy o komplexnej reforme pris?ahovalectva.
Kríza na hraniciach je spojená s potratmi na úrovni 14 %, ?o je druhá najdôležitejšia téma tohtoro?ných volieb za ekonomikou (38 %).
Bidenova administratíva u?ah?ila krízu na južnej hranici takmer okamžite po nástupe do úradu v roku 2021 tým, že zrušila sériu tvrdých smerníc o pris?ahovalectve z Trumpovej éry a pris?úbila, že zruší Trumpov hrani?ný múr v prospech digitálnej „inteligentnej steny“, ktorá sa nikdy neuskuto?nila. . Odhad zo za?iatku tohto roka nazna?oval, že od Bidenovho nástupu do úradu v roku 2021 vstúpilo do Spojených štátov viac ako 7,3 milióna nelegálnych cudzincov.
Po tom, ?o Biden minulý mesiac oznámil, že sa nebude uchádza? o druhý mandát, kampa? demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej sa snažila dištancova? kandidátku od jej statusu „hrani?nej cárky“ administratívy – titulu, ktorý jej udelili americké médiá v marci 2021. Harris's manipulanti zašli až do ohromujúcich d?žok, aby odmietli prezývku „hrani?ný cár“, až do bodu, ke? niektoré médiá zverejnili ?lánky v štýle „overenia faktov“, ktoré ubezpe?ili, že Harris v skuto?nosti nikdy nebol „hrani?ným cárom“, a to aj napriek množstvu správ od troch rokov. -pred pol rokmi na jej ozna?enie použil epiteton.
Donald Trump a jeho spojenci ozna?ili situáciu na južnej hranici za „katastrofu“ a „inváziu“, ktorá by mohla „zni?i? našu krajinu“. Niektorí zaúto?ili aj na tých hlavných republikánskych zákonodarcov, ktorí za?iatkom tohto roka odhlasovali takmer 100 miliárd dolárov za vojny v zahrani?í, pri?om vedome ignorovali hrani?nú krízu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
