Frankfurt nad Mohanom 2. septembra (TASR) – Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa ?oraz viac rozchádzajú v názoroch na vyhliadky eurozóny. To by mohlo celé mesiace ovplyv?ova? diskusiu o znížení úrokových sadzieb, pri?om niektorí sa obávajú recesie a iní sa zameriavajú na pretrvávajúce infla?né tlaky. Uviedli to zdroje oboznámené so situáciou. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

ECB v júni znížila k?ú?ové úrokové sadzby. A je takmer isté, že v septembri ich opä? zníži v dôsledku spoma?ovania tempa rastu cien v eurozóne. Viaceré zdroje z banky však nazna?ili, že ?alšie rozhodnutia o menovej politike budú pravdepodobne komplikovanejšie, ke?že vývoj hospodárstva eurozóny je ?oraz neistejší.

Jadrom diskusie je to, ako slabý hospodársky rast a potenciálna recesia ovplyvnia infláciu. Cie?om ECB je dosta? ju do konca roka 2025 na 2 %.

Hoci ve?ká ?as? diskusie je súkromná, zdroje oboznámené s priebehom diskusií odhalili, že predstavitelia banky majú rozdielne názory.

Takzvané holubice, stúpenci miernejšej politiky, zostávajú v menšine. Argumentujú, že ekonomika je slabšia, ako sa predpokladalo, riziká recesie sú na vzostupe a firmy za?ínajú škrta? vo?né pracovné miesta, ?ím sa trh práce oslabuje.

Len ?o sa zamestnanos? zníži, zníži sa aj disponibilný príjem domácností, ?o rýchlo zasiahne spotrebu a nasmeruje ekonomiku k poklesu.

„To by oslabilo cenové tlaky rýchlejšie, ako teraz predpovedáme, takže si myslím, že riziko návratu inflácie pod cie? (2 %) je reálne,“ uviedol jeden zo zdrojov, pod?a ktorého to podporuje argumenty pre rýchlejšie znižovanie úrokových sadzieb.

Inflácia v euroregióne v auguste klesla na 2,2 %, no o?akáva sa, že ku koncu roka opä? vzrastie a k 2 % sa vráti až koncom roka 2025.

Konzervatívci, ktorí dominujú diskusii o menovej politike ECB, tvrdia, že skuto?né údaje o hospodárskom raste neustále prevyšujú výsledky prieskumov. Poukazujú pritom na silnú spotrebu, skvelú turistickú sezónu, oživenie výstavby aj rast miezd vysoko nad úrov?ami konzistentnými s 2-percentným infla?ným cie?om ECB. Reálne príjmy by tak mali na?alej podporova? ekonomiku. A hoci je priemysel v hlbokom útlme a mohol by stiahnu? Nemecko do recesie, ide skôr o štrukturálny problém, ktorého vyriešenie môže trva? roky. To všetko vytvára dôvod na pomalé znižovanie úrokových sadzieb, možno jedno za štvr?rok, kým si ECB nebude istá, že inflácia smeruje k 2 %.

Konzervatívci budú pravdepodobne bojova? proti akémuko?vek uvo?neniu menovej politiky, ktoré by posunulo splnenie infla?ného cie?a do roku 2026, pretože by to mohlo ohrozi? dôveryhodnos? ECB, uviedli zdroje.

Rozdielne názory pravdepodobne neovplyvnia septembrové rozhodnutie, pretože už existuje široký konsenzus o znížení sadzieb. Mohli by však ovplyvni? to, ako prezidentka ECB Christine Lagardová okomentuje toto rozhodnutie, ?ím sa zmenia o?akávania vo veci októbrového zasadnutia ECB.

Je nepravdepodobné, že by banka upustila od svojho prístupu k menovej politike, o ktorej rozhoduje na základe ?erstvých ekonomických údajov, teda „stretnutie za stretnutím“. V októbri sa tak neo?akáva žiadny záväzok, no holubice chcú, aby Lagardová upozornila na riziká rastu a nazna?ila, že nie sú vylú?ené následné škrty úrokov.