Pripomenuli, že plošné dotovanie regulovaných cien energií nie je novinkou aktuálneho roka. Naopak, ide o pokra?ovanie zaužívanej politiky odkladania zreálnenia cien na úkor vyšších výdavkov verejných financií z uplynulých rokov. V roku 2023 dosiahli náklady tohto opatrenia takmer tri miliardy eur, ?o bolo dôsledkom bezpe?nostnej a energetickej krízy z roku 2022. V minulom roku energopomoc dosiahla nie?o cez miliardu eur.
„Zatia? ?o prvotná rýchla reakcia vo forme plošnej pomoci sa dala pochopi? vzh?adom na ve?kos? šoku a nedostatok ?asu na prípravu adresnej pomoci (aplikovalo ju viacero krajín EÚ), s postupom ?asu a pominutím vä?šej ?asti tohto cenového šoku pokra?ovanie plošnej pomoci je ove?a menej objektívne zdôvodnite?né,“ zhodnotili analytici RRZ.
Odhadli, že tohtoro?né náklady na plošné zadotovanie regulovanej ceny energií na úrovni roka 2024 môžu dosiahnu? 370 miliónov eur. „Pokia? by sa vláda rozhodla pokra?ova? v dotovaní cien plynu a tepla na úrovni roka 2024 do konca svojho volebného obdobia, znamenalo by to za predpokladu pozvo?ného poklesu trhových cien plynu pod 40 eur za megawatthodinu (MWh) do júna 2025 a 30 eur/MWh do júna 2026 náklady v objeme 580 miliónov eur v roku 2026 a 420 miliónov eur vo volebnom roku 2027,“ vy?íslili ekonómovia.
Prípadné rozhodnutie vlády o nepokra?ovaní v dotovaní cien by pod?a ich odhadov zasiahlo ekonomiku najviac v budúcom roku. Vzh?adom na zafixovanie cien v tomto aj minulom roku by bol ich nárast budúci rok dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok. „Spotreba domácností, ?eliacim o tretinu vyšším cenám energií, by v prípade nepokra?ovania v dotovaní cien rástla o 0,6 percentuálneho bodu (p. b.) pomalšie než v prípade plošne zadotovaných cien plynu a tepla,“ predpokladajú analytici RRZ.
Krátkodobo negatívne by sa to prejavilo aj v inflácii, ktorá by v takomto prípade v roku 2026 dosiahla 5 %. Investi?ná aktivita v súkromnej sfére by bola oslabená nielen prebiehajúcou konsolidáciou a vyššími trhovými cenami energií, ale aj dodato?ným tlakom na dynamickejší rast miezd.
Makroekonomické dôsledky tohto rozhodnutia by boli pod?a odhadov RRZ vo volebnom roku 2027 menej výrazné a ?iasto?ne by kompenzovali dynamický rast cien v roku 2026. „Aj ke? by bol v prípade opustenia politiky plošného dotovania cien plynu a tepla kumulovaný nárast ekonomiky do konca volebného obdobia menší o približne 0,5 percenta, do roku 2029 by boli ekonomické straty minimalizované a zárove? fiškálna situácia lepšia a verejný dlh nižší o 1 percento HDP,“ doplnili analytici.
Zdroj feed teraz.sk
