Po druhej svetovej vojne bol prieplav dvakrát uzavretý – prvýkrát v roku 1956 počas Seuzskej krízy a druhý raz po tzv. šesťdňovej vojne v júni 1967, keď do otvorenia kanála muselo uplynúť až ďalších osem rokov. Od opätovného otvorenia Suezského prieplavu pre námornú dopravu uplynie vo štvrtok 5. júna 50 rokov.
Význam prepojenia dvoch morí a troch kontinentov si uvedomovali už egyptskí faraóni. Prvý pokus o vybudovanie prieplavu sa realizoval v 13. storočí p. n. l. V tom čase bola s Červeným morom prepojená úrodná a husto obývaná delta Nílu. Toto na prvý pohľad výhodné riešenie sa však z dlhodobého hľadiska ukázalo ako vážny problém, keďže kanály i samotnú nílsku deltu pravidelne zanášali sedimenty, čo bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo v 8. storočí p. n. l. prieplav zanikol.
Záujem o znovuotvorenie prieplavu sa priebežne objavoval aj v nasledujúcich obdobiach. Napríklad začiatkom 16. storočia to boli Benátčania a na sklonku 18. storočia zaujala táto myšlienka cisára Napoleona Bonaparteho. Zásluhu na tom, že k výstavbe prieplavu napokon ešte v priebehu 19. storočia došlo, mal najmä francúzsky inžinier a diplomat Ferdinand de Lesseps. Jeho dlhodobý záujem o tento projekt vyústil do návrhu projektu, ktorý vypracoval rakúsky architekt a dopravný inžinier Alois Negrelli.
Práce na výstavbe prieplavu, ktorý sa stal najväčšou stavbou svojej doby, sa na pobreží Stredozemného mora začali 25. marca 1859. Neskoršie na tomto mieste vzniklo prístavné mesto Port Said. Suezský prieplav slávnostne otvorili pred viac ako 155 rokmi – 17. novembra 1869. V auguste 2015 došlo k ukončeniu zatiaľ posledného rozšírenia kanála, ktoré umožnilo zaviesť obojsmernú plavbu lodí. Zároveň sa jeho dĺžka z pôvodných 164 kilometrov zväčšila o 29 kilometrov.
Suezský prieplav je v súčasnosti 193 kilometrov dlhý, viac ako 300 metrov široký a vyše 20 metrov hlboký. Umožňuje plavbu lodiam zo Stredozemného do Červeného mora bez toho, aby museli oboplávať celú Afriku, čím sa cesta skrátila o 8900 kilometrov. Ročne ním prepláva približne 18.000 lodí.
V minulosti sa kanál ocitol niekoľkokrát v centre konfliktov a medzinárodná námorná doprava v sa ňom musela pozastaviť. Naposledy bol Suezský prieplav uzavretý v rokoch 1967 až 1975. Stalo sa tak začiatkom júna 1967 počas v poradí tretej arabsko-izraelskej vojny, ktorú svet pozná aj ako šesťdňovú vojnu. V nedobrovoľnom zajatí zostalo uväznených celkove 14 lodí – tieto lode sú známe ako Žltá flotila, pretože ich paluby pokryl púštny piesok. Medzi nimi bola aj československá loď Lednice.
Dlhých osem rokov trvali rokovania až napokon Egypt a Izrael dospeli k dohode a Káhira 5. júna 1975 opäť otvorila žiadanú obchodnú cestu. Egyptský prezident Anvar Sadat označil opätovné otvorenie kanálu za mierový akt a príspevok k prosperite a spolupráci medzi ľuďmi.
V poslednom období boli však mnohé lodné spoločnosti nútené pozastaviť prepravu cez Suezský prieplav a zmeniť svoje trasy vzhľadom na útoky jemenských húsíjských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori. Namiesto Červeného mora a Suezského prieplavu sa teraz ich lode plavia po dlhších, ale bezpečných trasách okolo južného cípu Afriky.
Húsíjskí povstalci útočia na lode v Červenom mori na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde od októbra 2023 bojuje Izrael proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom zaútočili húsíovia na približne 100 obchodných plavidiel, pričom dopravu v regióne obmedzili takmer na polovicu.
Zdroj feed teraz.sk
